tého Mikuláša. Deti už netrpezlivo leštia topánky, čižmy ešte tento rokani nevytiahli. Tak ako vždy sa tešia na nádielku sladkostí, malú hračku. Aj keď mnohé boli počas roka neposlušné, uhlie sa ujde len málokomu. A keď tak len na symbolickú malú chvíľku, aby sa potom sladkému balíčku ešte viac potešili. Deň Mikuláša nám pripomína biskupa, ktorý v štvrtom storočí pôsobil v Mire, Malej Ázii bol nevšedne obetavý, so zmyslom pre spravodlivosť a nesmierne štedrý. Aj preto bol priam ideálom pre mikulášske zvyky v takej podobe, aké ich poznáme dnes. Nie vždy to však bolo tak.
V období feudalizmu bol Mikuláš tiež patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov, zlatníkov či pastierov. Bdel aj nad devami, deťmi a žiakmi. Práve študenti vysokých škôl boli zakladateľmi novej tradície, ktorej hlavnou postavou bol biskup Mikuláš. Predstavoval ho statný študent, odetý do biskupského rúcha. Ten aj počas svätej omše stál na dôstojnom mieste a kresťania mu preukazovali úctu ako skutočnému biskupovi. Popoludní kráčal včele sprievodu, ktorý prešiel celým mestom. Tak ako každá masová zábava, najmä študentská, aj táto prekročila hranice slušnosti, a tak neprístojnosti, ktoré študenti počas sprievodov vystrájali, stali sa radným pánom a cirkvi tŕňom v oku. Tieto zvyky napokon zanikli, definitívne po zákaze Jozefa II. Aby sa však na Mikuláša celkom nezabudlo a tradície úplne nezanikli, chodili po domoch koledovať len malé skupinky – Mikuláš, čert a anjel. Takúto Mikulášovu suitu poznáme i dnes. V minulosti si zvykla pospevovať: Deti, ja som Mikuláš, modlite sa otčenáš. Mrcha deťom nesiem korbáče, dobrým orechy a koláče.
Nuž predvianočný sviatok je tu. Pokiaľ máte pocit, že ste si nádielku nezaslúžili, máte čas do Vianoc. Ak stihnete svoje zlé skutky napraviť, tento pocit sa pri darčekoch pod stromčekom určite nedostaví. Prajeme vám veľa zdaru. (ih)
