vateľských metódach veľkú úlohu. Zistilo sa, že sa v nich vytvárajú látky typu auxínu, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú rast i rodivosť ovocných stromov.
Zatiaľ čo pri starších, tzv. klasických spôsoboch rezu jabloní a hrušiek (Gaucherov, Pekrunov, Lorettov) sa letorasty a jednoročné výhonky skracovali, pričom sa tieto koncové púčiky odstraňovali, dnes sa zdôrazňuje zásada čím menej skracovať. Šetrenie koncových púčikov je jedným z najúčinnejších prostriedkov na urýchlenie rodivosti mladých stromov. Jeho cieľom je doviesť mladé stromčeky bez drastických zásahov vo forme rezu čím skôr do rodivosti. Uplatňuje sa predovšetkým pri mladých stromoch jadrovín. V niektorých pestovateľských metódach (napr. Talianska palmeta broskýň) sa však používa aj pri pestovaní kôstkovín, i keď tieto začínajú skôr rodiť. Treba zdôrazniť, že tento spôsob možno uplatňovať len pri mladých stromoch. Pri starších stromoch, ktoré sú v plnej rodivosti, už koncové púčiky nešetríme, ba práve naopak, výhonky i celé konáre skracujeme za účelom ich zmladenia.
Čo so stromčekmi, ktoré začínajú zavčasu veľmi veľa rodiť?
S týmto javom sa stretávame najčastejšie pri jadrovinách, keď sa výhonky kultivarov (Grive, Wagenerovo, Starkrimson alebo iný kultivar typu „spur„) naštepí na slabo rastúci podpník (napr. M.9). V týchto prípadoch stromčeky zarodia často už v prvom roku po vysadení. V ďalších rokoch sa násada zvyšuje, pričom koruna narastá minimálne. V týchto prípadoch sa odporúča vedľa stromčeka zasadiť a do jeho kmeníku z boku prištepiť bujnejšie rastúci podpník (M 11 A, príp. semenáč).
Pri hruškách, ako aj pri jednotlivých druhoch kôstkovín predčasná a príliš bohatá rodivosť môže byť dôsledkom neznášanlivosti naštepeného kultivaru s podpníkom, nevyhovujúceho stanovišťa, poškodenia koreňov a pod.
Uhol odklonu
Každý konár vyrastá z materského konára v určitom uhle, ktorý sa nazýva uhol odklonu (uhol zakotvenia, príklonný uhol a pod.). Pevnosť koruny, a tým aj dlhovekosť ovocného stromu v značnej miere závisí od toho, v akom uhle vyrastajú hlavné kostrové konáre zo stredníka, ktorý je vlastne pokračovaním kmeňa. Čím je tento uhol menší, tým je väčšie nebezpečenstvo odčesnutia konára, ktorý obyčajne predstavuje časť koruny stromu. Z toho dôvodu hlavné kostrové konáre nezakladáme na stredníku z konkurenčných výhonkov. Mladé výhonky – budúce kostrové konáre zavčasu pomocou rozpier alebo vyviazaním orientujeme do patričného uhla (45 – 50° vzhľadom na stredník). Keď je uhol odklonu menší než 35°, spojenie je slabé. Niektoré kultivary (napr. Starking) sú veľmi náchylné na odčesávanie kostrových konárov. Pokiaľ ide o druhy, najkrehkejšie drevo má marhuľa, a preto na nej najčastejšie odčesávajú konáre.
Vytváraniu ostrých uhlov odklonu sa predchádza už v škôlke, a to zaštipovaním letorastov rastúcich tesne pod stredným letorastom. Správny uhol odklonu sa môže dosiahnuť aj použitím štítkov z plastickej hmoty alebo kolíčkov na bielizeň.
Pri starších stromoch, ktorých konáre majú mladé ostré uhly odklonu, môžeme predísť odčesnutiu konára tzv. živým viazaním. Pri tomto opatrení sa vrchol výhonka vyrastajúceho z bočného konára zaštepí do stredníka, keď z kostrového konára potrebný výhonok zaštepíme do bočného kostrového konára a vrcholu stredníka. Týmto opatrením predídeme mnohým škodám.
Živé viazanie môžeme využiť aj pri nakláňaní výhonkov, a to tak, že vrchný výhonok vyviažeme do žiaducej polohy pomocou niektorého zo spodných výhonkov bez použitia priväzovacieho materiálu. Obdobným spôsobom môžeme pomocou živého viazania usmerniť výhonok – budúci kostrový konár v horizontálnom smere.Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
