Pondelok, 21. máj, 2018 | Meniny má Zina
Pridajte si svoje mesto

Človek na vozíčku to vôbec nemá v živote jednoduché

Venuje sa rybičkám, no na vlastné oči videl aj jel

eňa v prírodnom prostredí, ten sa spamätal prvý

Náš svet je plný rozličných osudov a prevratných chvíľ, ktoré v prvom momente zdanlivo o ničom nehovoria, aspoň nič dôležité nám nepripomínajú, ale potom sa do nich zapletie náhoda, a tá celý zaužívaný systém obráti naruby. Svet je v podstate niekedy viac, inokedy menej znesiteľnou stanicou nášho života... O tých náhodách by sa dalo veľa hovoriť. Aj to, že sme sa náhodou stretli a spoznali. Peter Kopásek sa jedného dňa nasťahoval aj so svojou rodinou do našej bytovky. Človek na vozíčku, sprvu nápadný svojím životným údelom, neskôr jedným z nás. Doživotne spojený s podarenou bytovkárskou kompániou! Trojizbový byt Petra Kopáska je na prvom poschodí. Zdola nevedie výťah, takže cestu z prízemia si musí každý človek odkrútiť na vlastných nohách. Aj vozičkára vyťahujú na poschodie fyzicky, schodík po schodíku. Nuž, čudná je to veru bytovka!. Postavili ju vraj podľa ruského sovietskeho vzoru a začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia do nej nasťahovali ľudí, pretože im asanovali domy kvôli výstavbe novej cesty s viaduktom. Všetko sa vtedy stihlo v priebehu roka a podľa toho aj celá stavba vyzerá... Ale práve sme sa zastavili pri dverách človeka, o ktorom sme už hovorili a ktorého sme sa rozhodli navštíviť. Zazvonili sme a čakáme, kým sa otvoria dvere.

Tragický večer

Peter Kopásek sa síce narodil v Žiline, ale detstvo prežil v osade Blaškov v Krásne nad Kysucou. Otec bol železničiar. Zomrel, keď mal Peter osem rokov. Matka sa už tiež pominula. Vtedy vyše dvadsaťročný mladík ostal na tomto svete sám. Aspoň si tak myslel po matkinej smrti. Práve v tom osudovom roku pracoval ako zvárač na montážach vo Vojanoch na východnom Slovensku. Tu sa zoznámil s Juditou, svojou neskoršou manželkou. Po návrate domov na Kysuce sa hneď zobrali. Narodila sa im dcérka Petra. Peter sa zamestnal v miestnej radiátorke. A prišiel ďalší osudový okamih – tentoraz v roku 1982. Peter si jasne spomína na chvíle tragického dňa: „Mal som vtedy poobednú v radiátorke. Pešo som sa vracal neskoro večer do Blažkov, keď som zbadal pred sebou reflektory akéhosi auta. Ostal som stáť na samom okraji cesty a obrátil som sa k autu chrbtom. Reku, prejdi a ja si pôjdem pomaly ďalej. Lenže auto z nepochopiteľnej príčiny zišlo z cesty na chodník a zachytilo ma. Ocitol som sa v priekope. Stačil som sa ešte obzrieť a zbadal som obrysy nákladného vozidla, ale už rozmazané, pretože som strácal vedomie...„ V priekope sa neskôr na chvíľu prebral. Prvé, čo zacítil, bola strašná bolesť v chrbte. Chcel sa zachytiť trávy a vyšplhať sa na cestu, ale s hrôzou si uvedomil, že sa nemôže pohnúť. Začal kričať o pomoc. „Vtedy sa na chodníku nado mnou objavili dvaja chlapci s bicyklami, asi sa vracali odkiaľsi domov,„ prehŕňa sa v pamäti Peter. „Ihneď išli zohnať pomoc. Ja som však opäť stratil vedomie.„ Prebral sa ešte raz, keď ho nakladali do sanitky. V nemocnici stanovili diagnózu – zlomená chrbtica, pomliaždené stavce, polámané rebrá... Operovali ho. Na tele mu ostalo viacero jaziev a vedomie, že sa už asi nikdy nepostaví na nohy.

Priateľstvo, ktoré pomáha

Po operácii a následnom pobyte v nemocnici ho poslal doktor Vojtek na rehabilitáciu do Hrabyne pri Opave. Išlo zrejme o jediné rehabilitačné zariadenie podobného druhu vo vtedajšom Československu. Pri vybavovaní formalít mu veľmi pomohol jeho krstný otec. „V Hrabyni som sa zoznámil s Jarom Garbom,„ hovorí Peter. „Zistil som, že pochádza z Frýdku-Místku. Stal sa mojím dobrým priateľom.„ Jaroslav Garba bol človek hôr. Sprevádzal turistov-horolezcov počas výstupov vo vysokohorskom teréne. Tiež nemal šťastie. Pri jednom z nespočetných výstupov sa mu na skalnej stene uvoľnila skoba a prepadol sa do asi šesťmetrovej hĺbky. Lano sa predsa len zachytilo na nasledujúcej skobe a zachránilo mu život. Na previse ho však otočilo a chrbtom narazil na skalu. Tak isto mal zlomené stavce, ale miecha ostala neporušená. Za pomoci palíc môže Jaroslav prejsť samostatne niekoľko metrov. „Obidvaja vlastníme autá, a tak sa pravidelne navštevujeme,„ zdôveruje sa so svojím priateľstvom Peter. „Máme radi prírodu, veľa sa dá o nej rozprávať. Okrem toho chodíme na výlety do blízkeho i vzdialenejšieho okolia.„ Aj tento rok bol niekdajší horolezec Jaroslav Garba na Kysuciach. Nezabudol sa, samozrejme, zastaviť u priateľa Petra a dokonca mu doniesol – katalóg známok. Pre Petra to bolo prekvapenie, ale aj povzbudenie. Začal sa sám venovať známkam.

Auto nutnosť,

knihy samozrejmosť

Petra Kopáska teda neblahý osud nezlomil. Ba naopak – rozšíril napríklad okruh jeho záujmov a záľub. „Mojím koníčkom číslo jeden je chov exotických vtákov,„ vraví s potešením v hlase. „Teraz sa starám o rosely pestré a guldiny. Kúpil som ich len nedávno.„ Niektoré vtáčiky majú svoj domov v klietke na balkóne. Iné, ide už o spomínané guldiny (Amandina Gouldovej), žijú v prostredí kuchyne. Peter každý štvrťrok navštevuje celoslovenskú burzu exotických vtákov v Žiline, zháňa potrebnú literatúru. Venuje sa aj akvarijným rybičkám, filatelistike... A čo hovorí o svojom aute? „Auto je pre mňa skôr nutnosťou, pretože musím chodiť na pravidelné kontroly do čadčianskej nemocnice,„ vysvetľuje. „A tiež môžem navštevovať okresnú knižnicu. Knihy sú zasa pre mňa samozrejmosť.„ Peter si pochvaľuje, že knižnica v Čadci je jednou z mála v okrese, do ktorej majú prístup aj vozičkári. Zároveň nedá dopustiť na jej pracovníčky, lebo mu vždy vyjdú v ústrety – poradia, pomôžu mu vyhľadať potrebnú literatúru. Číta najmä vedecko-fantastické knihy, ale aj populárno- náučnú literatúru týkajúcu sa histórie, stratených civilizácií, vesmíru... Tvrdí, že si vraj radšej kúpi knihu ako košeľu. Knihy podľa neho prežívajú tak, ako prežíva sama príroda. Peter Kopásek má rád každé z ročných období. Ako chlapec sa priatelil s lesom a jeho obyvateľmi. Dôverne ich poznal. Raz sa vybral so sekerou v ruke na prieloh, že ho vyčistí od tŕnia. Ako si tak vykračoval okolo nízkych smrečkov, znenazdajky z húštiny vybehol jeleň a ostal stáť pred ním asi vo vzdialenosti dvoch metrov. Obidvaja priam skameneli, vrástli do zeme. Peter po prvý raz v živote videl jeleňa tak blízko v prírodnom prostredí. Intenzívne si uvedomoval farbu jeho srsti, každý záhyb tela. Jeleň sa spamätal prvý. Zaručal a odbehol asi na vzdialenosť desiatich metrov. Znovu sa ozval jeho hlboký hlas, a potom nádherné zviera pohltil les...

Ladislav Hrubý

Foto: autor a archív P.K.


  1. Vážna dopravná nehoda: Pri Oškerde zasahuje vrtuľník 377
  2. Regionálny futbal: Kysuca hrala bez brankára, Baláž hetrikom skolil Vysokú Foto 352
  3. Pri včerajšej dopravnej nehode prišla o život 67-ročná žena 312
  4. Nehoda pri Oškerde mala tragický koniec 278
  5. Oblastný futbal: Oščadnica je opäť bližšie k postupu, Zákopčie je víťazom trojčlennej siedmej ligy 246
  6. Bicykle šli na dračku. Dni otvorených dverí zožali opäť veľký úspech Foto 183
  7. Futbal mladých: Pozrite si aktuálne výsledky, strelcov gólov a tabuľky 134
  8. Šmahajčík: Pokiaľ sa sústredíme len na futbal, tak to tak aj vyzerá (HLASY TRÉNEROV) 104
  9. Ako si zaobstarať psa? Radí cvičiteľka Foto 102
  10. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 35. Foto 95

Najčítanejšie správy

Kysuce

Vážna dopravná nehoda: Pri Oškerde zasahuje vrtuľník

Pred Kysuckým Novým Mestom v smere zo Žiliny sa zdržíte.

Regionálny futbal: Kysuca hrala bez brankára, Baláž hetrikom skolil Vysokú

Treťoligová Čadca doma zdolala favorizovaný Lučenec, výborne si počínal aj Makov.

Pri včerajšej dopravnej nehode prišla o život 67-ročná žena

Tragická nehoda sa stala na ceste I/18 medzi Žilinou a Čadcou.

Nehoda pri Oškerde mala tragický koniec

Pri Kysuckom Novom Meste sa čelne zrazili dve osobné motorové vozidlá.

Blízke regióny

Strečno padá. Bralo sa bude opäť sanovať

Vláda bude rozhodovať o vybudovaní galérie.

V nedeľu sa v Bobrovci nerobí, zakázali kosačky a píly

Kosačky, motorové píly ani vŕtačky v nedeľu v Bobrovci nepočuť. Obec si urobila s hlučnými prácami poriadok. Schválila nariadene, ktoré robí z nedele deň oddychu a pokoja od hluku.

Pod kostolom v Trstenej môžete nazrieť do útrob záhrobia. Otvorili kryptu

Pán Boh dal, Pán Boh vzal. Tak ľudia v 18. storočí vnímali smrť. O úcte k zomretým svedčia aj zdobené rakvy, ktoré dávali svojim príbuzným vyrobiť. Niektoré môžeme obdivovať aj po viac ako dvesto rokoch.

Jazda autom z pivného festivalu skončila nešťastne

Auto nabúralo do stromu, maturantka leží v nemocnici s ťažkými zraneniami.

Dominantou západného námestia v Martine bol najskôr Glückstahlov dom a neskôr Prior

Jednou z dominánt západnej strany martinského námestia bola určite aj budova Prioru, teraz OC Galéria. Kedysi však na tomto mieste pútal pozornosť Martinčanov dom obchodníka s textilom Jonáša Glückstahla.

Všetky správy

Pre nové pravidlá v prvých dňoch prejdú STK len vyvolení

Stanice technickej kontroly museli prejsť zmenami, hovoria, že sa ešte musia učiť. Štát tiež zníži pokuty a umožní rozšíriť počet staníc.

Odchádzajúci generál Macko: Gajdoša zomlela SNS, rezort neriadi on

Je chybou, že ministerstvo odmieta verejnú diskusiu, poukazuje dlhoročný dôstojník.

Saganov rival má unikátny štýl. Chce sa odlíšiť od ostatných

Čakajú celé preteky. Potom nastáva ich chvíľa. O triumfe v šprinte nerozhoduje iba aktuálna forma či taktika.