Pondelok, 22. október, 2018 | Meniny má Sergej

Človek na vozíčku to vôbec nemá v živote jednoduché

Venuje sa rybičkám, no na vlastné oči videl aj jel

eňa v prírodnom prostredí, ten sa spamätal prvý

Náš svet je plný rozličných osudov a prevratných chvíľ, ktoré v prvom momente zdanlivo o ničom nehovoria, aspoň nič dôležité nám nepripomínajú, ale potom sa do nich zapletie náhoda, a tá celý zaužívaný systém obráti naruby. Svet je v podstate niekedy viac, inokedy menej znesiteľnou stanicou nášho života... O tých náhodách by sa dalo veľa hovoriť. Aj to, že sme sa náhodou stretli a spoznali. Peter Kopásek sa jedného dňa nasťahoval aj so svojou rodinou do našej bytovky. Človek na vozíčku, sprvu nápadný svojím životným údelom, neskôr jedným z nás. Doživotne spojený s podarenou bytovkárskou kompániou! Trojizbový byt Petra Kopáska je na prvom poschodí. Zdola nevedie výťah, takže cestu z prízemia si musí každý človek odkrútiť na vlastných nohách. Aj vozičkára vyťahujú na poschodie fyzicky, schodík po schodíku. Nuž, čudná je to veru bytovka!. Postavili ju vraj podľa ruského sovietskeho vzoru a začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia do nej nasťahovali ľudí, pretože im asanovali domy kvôli výstavbe novej cesty s viaduktom. Všetko sa vtedy stihlo v priebehu roka a podľa toho aj celá stavba vyzerá... Ale práve sme sa zastavili pri dverách človeka, o ktorom sme už hovorili a ktorého sme sa rozhodli navštíviť. Zazvonili sme a čakáme, kým sa otvoria dvere.

Tragický večer

Peter Kopásek sa síce narodil v Žiline, ale detstvo prežil v osade Blaškov v Krásne nad Kysucou. Otec bol železničiar. Zomrel, keď mal Peter osem rokov. Matka sa už tiež pominula. Vtedy vyše dvadsaťročný mladík ostal na tomto svete sám. Aspoň si tak myslel po matkinej smrti. Práve v tom osudovom roku pracoval ako zvárač na montážach vo Vojanoch na východnom Slovensku. Tu sa zoznámil s Juditou, svojou neskoršou manželkou. Po návrate domov na Kysuce sa hneď zobrali. Narodila sa im dcérka Petra. Peter sa zamestnal v miestnej radiátorke. A prišiel ďalší osudový okamih – tentoraz v roku 1982. Peter si jasne spomína na chvíle tragického dňa: „Mal som vtedy poobednú v radiátorke. Pešo som sa vracal neskoro večer do Blažkov, keď som zbadal pred sebou reflektory akéhosi auta. Ostal som stáť na samom okraji cesty a obrátil som sa k autu chrbtom. Reku, prejdi a ja si pôjdem pomaly ďalej. Lenže auto z nepochopiteľnej príčiny zišlo z cesty na chodník a zachytilo ma. Ocitol som sa v priekope. Stačil som sa ešte obzrieť a zbadal som obrysy nákladného vozidla, ale už rozmazané, pretože som strácal vedomie...„ V priekope sa neskôr na chvíľu prebral. Prvé, čo zacítil, bola strašná bolesť v chrbte. Chcel sa zachytiť trávy a vyšplhať sa na cestu, ale s hrôzou si uvedomil, že sa nemôže pohnúť. Začal kričať o pomoc. „Vtedy sa na chodníku nado mnou objavili dvaja chlapci s bicyklami, asi sa vracali odkiaľsi domov,„ prehŕňa sa v pamäti Peter. „Ihneď išli zohnať pomoc. Ja som však opäť stratil vedomie.„ Prebral sa ešte raz, keď ho nakladali do sanitky. V nemocnici stanovili diagnózu – zlomená chrbtica, pomliaždené stavce, polámané rebrá... Operovali ho. Na tele mu ostalo viacero jaziev a vedomie, že sa už asi nikdy nepostaví na nohy.

Priateľstvo, ktoré pomáha

Po operácii a následnom pobyte v nemocnici ho poslal doktor Vojtek na rehabilitáciu do Hrabyne pri Opave. Išlo zrejme o jediné rehabilitačné zariadenie podobného druhu vo vtedajšom Československu. Pri vybavovaní formalít mu veľmi pomohol jeho krstný otec. „V Hrabyni som sa zoznámil s Jarom Garbom,„ hovorí Peter. „Zistil som, že pochádza z Frýdku-Místku. Stal sa mojím dobrým priateľom.„ Jaroslav Garba bol človek hôr. Sprevádzal turistov-horolezcov počas výstupov vo vysokohorskom teréne. Tiež nemal šťastie. Pri jednom z nespočetných výstupov sa mu na skalnej stene uvoľnila skoba a prepadol sa do asi šesťmetrovej hĺbky. Lano sa predsa len zachytilo na nasledujúcej skobe a zachránilo mu život. Na previse ho však otočilo a chrbtom narazil na skalu. Tak isto mal zlomené stavce, ale miecha ostala neporušená. Za pomoci palíc môže Jaroslav prejsť samostatne niekoľko metrov. „Obidvaja vlastníme autá, a tak sa pravidelne navštevujeme,„ zdôveruje sa so svojím priateľstvom Peter. „Máme radi prírodu, veľa sa dá o nej rozprávať. Okrem toho chodíme na výlety do blízkeho i vzdialenejšieho okolia.„ Aj tento rok bol niekdajší horolezec Jaroslav Garba na Kysuciach. Nezabudol sa, samozrejme, zastaviť u priateľa Petra a dokonca mu doniesol – katalóg známok. Pre Petra to bolo prekvapenie, ale aj povzbudenie. Začal sa sám venovať známkam.

Auto nutnosť,

knihy samozrejmosť

Petra Kopáska teda neblahý osud nezlomil. Ba naopak – rozšíril napríklad okruh jeho záujmov a záľub. „Mojím koníčkom číslo jeden je chov exotických vtákov,„ vraví s potešením v hlase. „Teraz sa starám o rosely pestré a guldiny. Kúpil som ich len nedávno.„ Niektoré vtáčiky majú svoj domov v klietke na balkóne. Iné, ide už o spomínané guldiny (Amandina Gouldovej), žijú v prostredí kuchyne. Peter každý štvrťrok navštevuje celoslovenskú burzu exotických vtákov v Žiline, zháňa potrebnú literatúru. Venuje sa aj akvarijným rybičkám, filatelistike... A čo hovorí o svojom aute? „Auto je pre mňa skôr nutnosťou, pretože musím chodiť na pravidelné kontroly do čadčianskej nemocnice,„ vysvetľuje. „A tiež môžem navštevovať okresnú knižnicu. Knihy sú zasa pre mňa samozrejmosť.„ Peter si pochvaľuje, že knižnica v Čadci je jednou z mála v okrese, do ktorej majú prístup aj vozičkári. Zároveň nedá dopustiť na jej pracovníčky, lebo mu vždy vyjdú v ústrety – poradia, pomôžu mu vyhľadať potrebnú literatúru. Číta najmä vedecko-fantastické knihy, ale aj populárno- náučnú literatúru týkajúcu sa histórie, stratených civilizácií, vesmíru... Tvrdí, že si vraj radšej kúpi knihu ako košeľu. Knihy podľa neho prežívajú tak, ako prežíva sama príroda. Peter Kopásek má rád každé z ročných období. Ako chlapec sa priatelil s lesom a jeho obyvateľmi. Dôverne ich poznal. Raz sa vybral so sekerou v ruke na prieloh, že ho vyčistí od tŕnia. Ako si tak vykračoval okolo nízkych smrečkov, znenazdajky z húštiny vybehol jeleň a ostal stáť pred ním asi vo vzdialenosti dvoch metrov. Obidvaja priam skameneli, vrástli do zeme. Peter po prvý raz v živote videl jeleňa tak blízko v prírodnom prostredí. Intenzívne si uvedomoval farbu jeho srsti, každý záhyb tela. Jeleň sa spamätal prvý. Zaručal a odbehol asi na vzdialenosť desiatich metrov. Znovu sa ozval jeho hlboký hlas, a potom nádherné zviera pohltil les...

Ladislav Hrubý

Foto: autor a archív P.K.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  2. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  3. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  4. Dva rekordy na druhý pokus
  5. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  6. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  2. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  3. Company´s autumn in the High Tatras
  4. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  5. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  6. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  7. Dva rekordy na druhý pokus
  8. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  9. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  10. Virtuálne sídlo v Bratislave
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 921
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 994
  3. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 10 656
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 759
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 453
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 611
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 392
  8. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 7 135
  9. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 6 941
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 826

Hlavné správy z My Kysuce

Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...

Kedy ideme k stomatológovi? Keď už musíme. Bolesť je stále jediným dôvodom, kedy sa odhodláme sadnúť si do zubárskeho kresla.

Oblastný futbal: Vadičov opäť neinkasoval, Korňa bodovala naplno

Oblastná súťaž pokračovala jedenástym kolom.

Regionálny futbal: Čadca remizovala, lídrom piatej ligy je Vysoká

Futbalové súťaže pokračovali predposledným kolom.

V súťaži Strom roka získala lipa z Riečnice druhé miesto

Rekordných 9526 hlasov rozhodlo o víťazovi tohtoročnej ankety.

Nebojte sa, nehorí!

Dňa 10. októbra boli niektorí obyvatelia Čadce-Milošovej v strehu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pardavý: Maďarské tímy? Nie som rád, že sú tu

Asistent trénera Dukly má na maďarské tímy svoj názor.

Univerzita sa sporí s firmou pre internát. Budú sa študenti sťahovať?

Vysokoškoláci sa možno raz vrátia do budovy, ktorá je už roky prázdna.

V Tichej doline našli zvyšky upytliačeného medveďa

Dolinu považujú odborníci za miesto, kde majú medvede u nás najlepšie podmienky. Vedia to aj pytliaci.

Vybrali SME

Už ste čítali?