si určite dobre pamätajú na vysokú ľavorukú spojku Irenu Tomašovičovú – Slezákovú (na snímke), ktorá bola vždy postrachom brankárok. Narodila sa v Klokočove, kde pod vedením učiteľky a trénerky Márie Sučíkovej začínala s prvými hádzanárskymi krôčikmi. Neskôr, keď po skončení základnej školy prešla do učebného pomeru bývalej Sloveny, automaticky prešla aj do vtedajšieho dorasteneckého družstva Čadce, ktoré v tom čase hrávalo II. hádzanársku ligu. Sotva dovŕšila 17 rokov, už na starom asfaltovom ihrisku nastupovala v družstve čadčianskych žien. Jej strely neušli pozornosti mnohých hádzanárskych odborníkov a nejeden slávny prvoligový klub by ju bol rád videl na súpiske svojho družstva. Stávalo sa, že za jeden deň do Čadce zavítali aj tri delegácie „lanárov„. Najúspešnejší bol, dnes už nebohý (tragicky zosnulý) JUDr. Anton Jašík, predseda vtedajšieho klubu Slávia ZDA Partizánske. Mesiac pred svojimi 18. narodeninami už trénovala a hrala v „jeho„ družstve. Tomuto klubu ostala verná dlhé roky. Stala sa úspešnou reprezentantkou Československa i Slovenska. Bola dokonca na letnej Olympiáde v roku 1988 v Soule (Južná Kórea). Po skončení aktívnej prvoligovej kariéry sa s hádzanou natrvalo nerozlúčila. Pred tromi rokmi sa ju funkcionárom HK Čadca podarilo prehovoriť, aby hádzanársku dráhu ukončila tam, kde ju aj začala, teda v Čadci. Jedenapol sezóny hrávala za náš klub a výrazne kolektívu pomohla. Jej cestovanie na zápasy z Partizánskeho, kde žije s manželom a dvoma deťmi, bolo veľmi náročné a tak sa rozhodla, že bude pokračovať v klube, ktorý je najbližšie k jej domovu. Vybrala si iba 18 kilometrov vzdialené Bánovce nad Bebravou. Hoci, ako sa povie je už v rokoch, stále je kľúčovou hráčkou tohoto prvoligového klubu. Čadčianski fanúšikovia sa o tom mohli presvedčiť pri nedávnom majstrovskom stretnutí s Bánovcami. Podľa toho čo na palubovke predvádzala, určite ešte do „hádzanárskeho dôchodku„ nepatrí. (jkk).
Foto: (gm)
