ktu Detský čin roka. Spoločnosť Whirlpool Slovakia iniciovala tento projekt, aby pomohla vrátiť do života všetkých, ktorí veria v ľudské dobro. Oficiálnu záštitu nad projektom prevzalo Ministerstvo školstva SR. Počas tohto obdobia sa do projektu zapojilo viac ako 200 000 tisíc detí. Každé z nich o dobre rozmýšľalo a dobro v nejakej podobe urobilo. Deti tak vyzývajú všetkých, aby sa pridali a dali dobrým činom šancu. Do ankety sa v minulom školskom roku zapojilo 15 068 detí z 281 škôl. Napísali o svojich dobrých skutkoch alebo dobrých činoch, ktoré si všimli u svojich rovesníkov. Každý žiak zapojený do detskej poroty predstavuje symbolickú korunu, ktorú venuje spoločnosť Whirlpool Slovakia v podobe charitatívneho daru deťom, ktoré to potrebujú. Sú vytvorené samostatné kategórie, ktorým môže každý žiak dať svoj hlas. Ide o tieto oblasti: Záchrana ľudského života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc ľuďom, Pomoc prírode a Dobrý nápad. Detská porota rozhodne o tom, ktorých šesť skutkov získa najväčšiu podporu detí a stane sa Detským činom roku 2002. Uzávierka detskej poroty je 15. novembra 2002. Ako povedal predseda expertnej skupiny Detský čin roka prof. Ivan Štúr, pre dospelých je toto detské posolstvo záväzné. Môžeme ho pestovať i ľahko utlmiť. Dieťa a dospelý, tvárou v tvár obrátení k sebe, pripomínajúci potrebu vzájomného rešpektu. Správanie tých malých nás nabáda, aby sme si ich vážili a rovnako nástojčivo vyzýva správať sa tak, aby si aj ony mohli vždy vážiť nás, dospelých. Z množstva príspevkov ktoré deti napísali, sme vybrali dva, ktoré napísali žiačky Základnej školy v Rakovej. Uvádzame ich hneď pod týmto článkom.(vk)
Koledovanie počas
zimných prázdnin
Koledovať chodím už dva roky a veľmi sa mi to páči. Bolia nás síce nohy a niekedy riadne premrzneme, ale peniaze, ktoré vykoledujeme za dva dni, naša pani katechétka posiela do Afriky. Tam tie peniaze potrebujú oveľa viac, než tu na Slovensku. Každý rok prispievame na niečo iné. V roku 2001 to bolo na kanalizáciu. Jeden chlapec nám povedal, že Afričania dostanú len určité množstvo vody na deň. Ak s ňou príliš plytvajú, nedostanú ďalšiu. My však koledujeme a prispievame tým týmto ľuďom. Každý rok za to dostaneme nejakú maličkosť ako odmenu. Ale nerobíme to pre odmenu. Robíme to pre dobrý skutok s vedomím, že zachránime množstvo životov. Ľudmila Čišecká 6.A. ZŠ Raková č. 950
Srnka
Ráno som sa zobudila a rozhodla som sa ísť pod Hríb. Spolu s Veronikou, Silviou a Mirom som sa stretla na ihrisku. Hádzali sme si loptu. Po chvíli nás to prestalo baviť, preto sme prišli na inú hru. Čas neúprosne letel. Museli sme ísť domov. Rozhodli sme sa pre skratku. Išli sme cez koľajnice. Niečo tam bolo. Hýbalo sa to. Išli sme bližšie a bližšie. „Ale veď je to srnka,„ povedala som. Chúďa malé bolo zranené. Vypadalo to, že ju postrelili, alebo ju niečo uhryzlo. Veronikin otec je horár. Miro a Veronika sa preňho vybrali. O chvíľu sa vrátili s jej otcom i dvoma neznámymi mužmi. Poslali nás preč. No my sme len deti, väčšinou urobíme opak toho, čo nám kážu. Otočili sme sa. Vtom sa to stalo. Srnku podrezali. Nechápem to. Nechápem, prečo sa to muselo stať. Prečo si tú ranu nepozreli. Prečo ju nezachránili. Asi to tak musí byť. Je to súčasťou života. Utešuje ma len myšlienka, že sa už netrápi. Na okamih jej smrti nikdy nezabudnem. Monika Šušková 5.A. ZŠ Raková