e prebieha spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, som súrne ešte pred pojednávaním vytýčeným na stredu potreboval nazrieť do súdneho spisu. V civilnej kancelárii, dve kávu popíjajúce slečny, mi s kľudom Angličana oznámili, že som mal prísť v stredu, nakoľko vtedy je stránkový deň. Na pojednávaní som preto sudkyni oznámil, že vzhľadom na to, že mi nebolo umožnené nazrieť do súdneho spisu, žiadam o odročenie pojednávania s tým, že náklady s odročením spojené majú byť určené na úhradu pracovníčke súdu, ktorá mi neumožnila nazrieť do súdneho spisu. Pojednávanie bolo odročené a do dvoch týždňov mi prišlo písomné ospravedlnenie pracovníčky súdu. Podobná skúsenosť ma čakala aj na Okresnom súde v Čadci s tým rozdielom, že napriek mojej námietke na pojednávaní, sudkyňa pojednávala s radosťou Taliana ďalej. Chcem sa spýtať, skutočne môžem nazrieť do súdneho spisu iba v stránkový deň, alebo mám toto právo vždy, keď do spisu chcem nazrieť? Prosím o urýchlenú odpoveď?
X.X., K. N. M.
Vaša otázka bola napísaná v čase verejnej diskusie k uvedenému problému. V diskusii sa vyskytujú dva názory, jeden prezentovaný sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj sudcami krajských súdov (Krajský súd v Banskej Bystrici, Prešove, Bratislave a Košiciach), podľa ktorých má účastník konania neodňatiteľné právo nahliadať do súdneho spisu, týkajúce sa jeho veci, bez obmedzenia kedykoľvek, keď o nahliadnutie prejaví záujem. Na druhej strane sú názory prezentované viacerými okresnými súdmi, ktorí zastávajú názor, že do súdneho spisu možno nazrieť iba v stránkový deň. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že na okresných súdoch je stránkový deň iba jedenkrát v týždni.
Pokiaľ ide o právnu úpravu, Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ustanovuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti povedal, že obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom práva na súdnu ochranu je i zákonom upravené konanie súdov. Ústava Slovenskej republiky zakotvuje právo na súdnu ochranu, pričom podmienky a podrobnosti ponecháva na zákon.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní a urobiť si z neho výpisy a odpisy.
Podľa § 65 ods. 1 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo nazerať do spisov.
Vyššie uvedené ustanovenia dávajú dostatočný podklad, z ktorého môžeme vychádzať pri odpovedi na vašu otázku. Ústava dáva určeným subjektom právo na súdnu ochranu, teda aj právo nazerať do súdneho spisu ako súčasť ústavnej ochrany (v civilnom konaní účastníkovi, jeho zástupcovi, v trestnom konaní obvinenému, poškodenému, zúčastnenej osobe, ich obhajcom a splnomocnencom). Podrobnosti ústavou zakotveného práva nazerať do súdneho spisu upravuje zákon. Poukazujeme, že podľa ústavy to môže byť iba zákon (podľa čl. 13 odsek 2 medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom), nie iným predpisom, iným rozhodnutím, iným pokynom. Tak Občiansky súdny poriadok ani Trestný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neobsahujú ustanovenie, ktoré by umožňovalo obmedziť toto právo nahliadnutím iba v stránkových dňoch. Z toho možno vyvodiť, že v slovenskom právnom poriadku nie je možné obmedziť právo účastníka na nazretie do súdneho spisu ako súčasť práva na súdnu ochranu odkazom na vymedzený čas, napríklad na stránkový deň.
Postup pracovníkov vami uvedených súdov nebol v súlade s ústavou, ani zákonom, už z vášho listu vyplýva, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu, nakoľko ste nemohli byť dostatočne pripravený na súdne pojednávanie, napríklad už aj tým, ako uvádzate v liste, že ste si vopred nemohli zabezpečiť list, ktorý by vyvrátil tvrdenia uvedené vo vyjadrení druhej strany, v dôsledku čoho súd pojednávanie musel opätovne odročiť.
Jedno je ale isté, na súdoch vyššieho stupňa by sa vám to stať nemohlo. Je však nepochybné, že sa čaká na prvé rozhodnutie Ústavného súdu v predmetnej veci a je možné, že jeden z vami uvedených súdov bude niesť nálepku, že bol prvý, ktorý takýmto spôsobom obmedzil vaše práva. Je to však zarážajúce i vzhľadom na to, že súd tvoria prevažne právne vzdelaní ľudia.
Odpoveď je však opäť možné zakončiť iba konštatovaním, že svojich práv sa musíte domáhať súdnou cestou, najskôr podajte sťažnosť predsedovi senátu, predsedovi súdu, poprípade Ministerstvu spravodlivosti, v konečnom dôsledku sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, a skutočne sa nemusíte obávať neúspechu.
Radí vám JUDr. Miroslav Stopka
