da keď mu zachutí trúnok. Najmä ak sa tak otrundží slivovičkou, borovičkou a rumom, ale aj vodkou, lebo vodku vraj vo veľkom slopú Rusi a my by sme ju mali piť tiež, lebo patríme k Slovanom, teda ak sa tak úžasne spije, až dostane poriadne okno. To si, chudák jeden, na nič nepamätá. Nasledujú ťažké vytriezvenia... Musím sa priznať, že aj ja som mal občas podobné okná, ale všetko, chvalabohu, dobre dopadlo – stará ma zaratovala, akurát čo ma potom chrbát ešte dlho pobolieval od buchnátov. Aj ten trúnok len tak žblnkotal vo mne...
A niečo podobné zažil aj istý Matej, ktorý si najal furmana Ďatelinku, aby mu išiel z hory zviezť drevo. Hora sa nachádzala na vrchole poriadneho kopčiska, dolu jeho svahom sa akurát hadila úzka furmanská cesta. Tu kameň, tam kameň. Furman Ďatelinka zapriahol koňa a jedného jesenného popoludnia, práve mrholilo, a to je najlepší čas, pretože hájnik sa vtedy vyhrieva pri teplej piecke, sa vybrali po spomínané drevo. Bolo ho na dve ťahania. Prvé z nich dopadlo dobre – drevo sa bez problémov ocitlo na rovinke pod kopcom. Matej nelenil, vytiahol fľašu slivovice a furmanovi z nej ulial za dva kresané. Potom sa aj s koňom znovu vyštverali na kopec. Tu si oddýchli a občas si medzi rečou aj hrkli trúnku, lebo počasie bolo naozaj pod psa, ba začalo i trochu snežiť.
Ako áno, ako nie – na kopci sa zdržali a z obsahu fľašky zostalo len zopár hltov. Furman i náš Matej vtedy prišli na to, že ich čaká ešte robota. Ďatelinka spútal drevo reťazami a cmukol na koňa. Koník začal ťahať. Všetko išlo podľa predstáv, kým sa nedostali k jednému miestu, ktoré bolo strmšie a skalnatejšie ako ostatné. Tu sa kôň pošmykol, trhol reťazami i drevom, no vzápätí sa mu podarilo vyrovnať svoje vypäté, svalstvom posiate telo. Lenže to už furmanovi vypadli opraty z rúk... Dofrasa! Ďatelinka i Matej priam skameneli. Kôň aj s drevom zmizli za zákrutou. Vtedy furmanovi svitlo, že s koňom je už ámen – drevo ho určite v tej strmine privalí. Nebudete veriť, ale rozplakal sa ako malé decko. S ním smútil i Matej. Dopili trúnok, aby sa im uľavilo.
Keď zišli asi päťdesiat metrov poniže, ostali ako obarení: videli v svahu prekrížené drevo a na ceste stáť koňa. Spoteného, ale živého a zdravého. Gúľajúce sa drevo našťastie narazilo na jeden plot pod cestou. Ten ho zastavil. Furman vybozkával a vyobjímal svojho koňa. Potom stiahol drevo na rovinku. Len Matej mal ešte do večera plné ruky práce – musel sa popasovať s polámaným plotom...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová