ej časti koruny. S ohľadom na túto zákonitosť treba pri pestovaní všetkých typov korún dodržiavať tzv. zásadu podriadenosti konárov.
V prektockom pestovaní to znamená toľko, že na stredníku (stredný konár ktorý je pokračovaním kmeňa), vyšší konár, príp. poschodie konárov začíname pestovať až vtedy, keď spodné konáre dosiahli potrebnú dĺžku a hrúbku. V tom prípade keď na stredníku pestujeme súčasne dva alebo viac konárov, nižší konár musí byť primerane dlhší a hrubší než konár, ktorý je nad ním. Inými slovami vyšší konár musí byť podriadený nižšiemu.
V praxi pestovatelia túto zásadu často nedodržiavajú, predčasne zakladajú vyššie poschodie konárov, alebo viac poschodí súčasne. V neskorších rokoch potom v dôsledku toho rastú najmä vrchné partie konárov a spodné v raste zaostávajú. Chyby vzniknuté nedodržiavaním tejto zásady pri pestovaní koruny sa neskoršie ťažko naprávajú, alebo sa nedajú napraviť vôbec.
Udržovací rez
V období od skončenia výchovného rezu až do pokročilého životného štádia uplatňujeme na ovocnom strome tzv. udržovací rez. Účelom tohto rezu je regulovať vzájomný pomer medzi rastom a rodivosťou stromu, aby strom v dobrej kondícii a bohatej rodivosti dosiahol čo najvyšší vek. Pretože rez ovocného stromu musí byť úmerný životnému štádiu, a udržovací rez uplatňujeme viac rokov, často i desaťročí, nemôžeme ho robiť v každom veku stromu podľa tých istých zásad.
V prvých rokoch po skončení výchovného rezu spočíva udržovací rez predovšetkým v odstraňovaní zbytočných bujných, dovnútra koruny rastúcich výhonkov, ktoré mu korunu často nadmerne zahusťujú. V neskorších rokoch úmerne so zvyšovaním úrod znižuje sa intenzita rastu nových výhonkov. Len čo dĺžka koncových prírastkov klesne nad žiaducu mieru (0,1 – 0,2 m) a klesne veľkosť i kvalita ovocia, začneme uplatňovať presvetľovanie koruny formou čiastočného zmladzovania konárov. Pri kultivaroch vytvárajúcich tzv. prirodzené plodonosné oblúky odstraňujeme spodné staršie a zatienené oblúky, čím korunu súčasne presvetľujeme a zmladzujeme. Pri kultivaroch s menej pružnými konármi odstraňujeme z koruny konáre, ktoré ju zahusťujú a na zostávajúcich konároch robíme tzv. spätný rez na niektorých bočných konároch.
V súvislosti s udržovacím rezom treba zdôrazniť, že aj pri tomto reze využívame poznatky o polohe konára. Zatiaľ čo v období po skončení výchovného rezu sa snažíme pri reze usmerniť konár do vodorovnej polohy, pri reze v období utíchania rastu robíme rez na konár rastúci vzpriamene. V prvom prípade chceme polohou podporiť rodivosť na úkor rastu, a v druhom chceme rast konára podporiť nielen jeho skrátením, ale aj vhodnou polohou.
Emil Maslík,
tajomník OV SZZ Čadca
