Kysuckého Nového Mesta Peter Tichý sa nedávno zúčastnil v Talianskom Turíne pretekov Svetového pohára. Na „svojej„ trati sa stal najúspešnejším slovenským chodcom, keď sa mu podarilo prejsť cieľom na krásnom 8. mieste. Jeho umiestnenie je o to cennejšie, že sa zatiaľ žiaden Slovák od nášho osamostatnenia neprebojoval na Svetovom pohári do prvej osmičky. Pre ilustráciu môžeme pripomenúť, že Roman Mrázek skončil v roku 1997 v Poděbradoch na 9. mieste a rovnaké umiestnenie dosiahol aj Igor Kollár ešte v roku 1993 v Monterrei. Svetový pohár je u chodcov dosť prestížnou súťažou, v ktorej môžu získať jednotlivci i družstvá aj solídne finančné odmeny. Mnohí jej preto často dávajú prednosť pred inými podujatiami. Peter mal pochopiteľne zo svojho úspechu veľkú radosť. Známe príslovie však hovorí, že každá sranda trvá tri dni a tak sme sa ho opýtali čo bude ďalej? „Nuž beriem to ako holú skutočnosť. Po príchode domov som sa predovšetkým potreboval dobre vyspať. Potom som si bol v rámci regenerácie zaplávať. Teraz sa už cítim celkom v pohode a musím sa vrátiť k všedným povinnostiam. Musím sa dobre pripraviť na 100 kilometrový vytrvalostný pretek, ktorý sa bude konať v nedeľu 27. októbra opäť v Taliansku, na ktorý mám už dlhší čas pozvanie priamo od riaditeľa preteku. Účasť som plánoval už dlho pred Turínom. V neposlednom rade sú to aj veľmi dobre dotované preteky a ja ako nezamestnaný si potrebujem niečo privyrobiť. Nemienim však nič riskovať a prepáliť štart i samotný pretek. Ak by som sa necítil v pohode, tak to kľudne v polovici zabalím. Stále tvrdím, že chôdza sa dá úspešne absolvovať jedine za pomoci zapojenia hlavy,„ rozhovoril sa Peter Tichý a pokračoval: „Teraz som si síce tým že som zašiel limit na budúcoročné majstrovstvá sveta urobil dobrý základ. Takže mi hneď po Turíne vedenie reprezentácie voľačo prisľúbilo. Reprezentačný tréner Roman Benčík dokonca hovoril niečo o mojom opätovnom zaradení do TOP tímu i do strediska vrcholového športu. Hlavný tréner Vladimír Bezdíček mi dokonca prisľúbil určitý príspevok na prípravu.„ Pokiaľ Petrovi súperi si už teraz plánujú pobyty na sústredeniach i tréningových táboroch, on musí začínať prakticky odznova a riešiť existenčné otázky. Jeho veľkým a nad všetko nadradeným cieľom je stále účasť na olympiáde v Aténach. Po úspechu v Turíne sa sám presvedčil že je schopný, snáď aj preto že je do svojho športu fanatik, pripraviť sa na vrcholné podujatie aj v domácich podmienkach na Kysuciach. Istotne by mu dobre padlo nejaké sústredenie vo Vysokých Tatrách, či v inom vysokohorskom prostredí. Na to však potrebuje patričnú finančnú podporu. Záverom Peter dodal: „Trénovať i pretekať budem teraz bez stresu zo splnenia limitu na MS.„ Všetci, ktorí Petra poznáme, mu budeme mocne držať palce, aby sa mu jeho plány naplnili. Podobne, ako na poslednej olympiáde, kde bol najúspešnejším členom slovenskej výpravy, svojím umiestnením v Aténach potešil nielen seba ale i celé Slovensko. (jkk)
