je dôležitá v medzinárodnom ponímaní a významne sa dotýka aj regiónu Kysúc. Okrem železničnej a cestnej trasy pripadá do úvahy aj súbežná vodná cesta s napojením na Česko a Poľsko. To je možné riešiť pokračovaním VVC po rieke Kysuci a jej prítoku Čierňanke, na území Česka a Poľska Olšou, napojením na poľskú Odru až do prístavu Baltického mora. Takéto dopravné cesty umožňujú bezkolízny, lacný a podľa možností rýchly prejazd dopravných prostriedkov nielen v rámci jedného štátu, ale i štátov viacerých. V rámci tejto, štvrtej etapy splavnenia Váhu v úseku Žilina – Čadca – štátna hranica s pokračovaním na Česko a Poľsko, by mala byť na slovenskom území koncovým prístavom Čadca. Mala by rovnakú úlohu ako Žilina. Po skončení tretej etapy splavnenia Váhu, teda na úseku po Žilinu by slúžila tiež ako miesto kombinovania dopravy železnica – voda respektíve cesta – voda. Pôvodne sa ako o takomto uzle uvažovalo o Žiline. Keďže na Vodnom diele Žilina sa nevybudovala plavebná komora a predpokladaný prístav, uzlový bod sa presunie severnejšie, teda do okolia Čadce. Tu sa totiž nachádza dôležitá, priemyselne rozvinutá oblasť – na českej strane Třinec, Tešín, Havířov, Frýdek – Místek, Ostrava, Karviná, Bohumín , na poľskej strane Katovice, Krakov. V rámci vybudovania VVC, ktorá by bola využitá najmä na prepravu tovarov plavidlami, je potrebné na Kysuciach vystavať takmer desať vodných diel. Dovedna, aj s tými na českej strane by si podľa niekdajších odhadov vyžiadali vyše 13 miliárd korún. Aj keď realizácia spomínanej vetvy pripadá do úvahy až okolo roku 2020, už oveľa skôr je potrebné prispôsobiť trasovanie iných dopravných trás v regióne. Pri budovaní diaľnice v úseku Čadca – hranica Poľskej republiky by veľmi nevyhovoval variant cez Svrčinovec, pozdĺž Čierňanky, ktorý by do značnej miery skomplikoval realizáciu vodnej cesty. Aká však bude konkrétna realizácia nevedno, veď v súčasnosti stagnuje aj výstavba diaľničného úseku cez kysucký región. Vážska vodná cesta je preto hudbou ďalekej budúcnosti. (ih)
