la a že po krátkom zozimení sa možno nájsť v lese na prechádzke zdravé suchohríby a celé trsy michaliek či václaviek; v slovníku mám napísané, že ide o podpňovky, ktoré sú najchutnejšie, keď sú založené v octovom náleve. Ja osobne už na huby nechodím, kosti mám staré, nohy neslúžia, kostra nahnutá dopredu, ruky trasľavé, ledva trafím do úst horiacu cigarku. A tak doma poväčšine prezerám kvas, čo má správnu arómu a hustotu, nuž a keď zistím, že dozrel, napálim si potajomky trúnku. Je to dobrá medicína, zohreje kosti, do nôh dodá novej miazgy, narovná chrbát a potúži aj ruky. Len mojej starej sa to nezdá, neustále hundre, že už dávno mám krv premenenú na trúnok. Ale fľaštičky mám dobre poukrývané.
Prišiel mi teraz na um môj starý otec, ktorý kedysi spomínal jednu príhodu. Aj som si ju zapísal. Vtedy sa bol akurát oženil a keďže vyzeral k svetu, zobral si za ženu devuchu z bohatšieho domu – moju starú mamu. O takomto čase, teda v jeseni sa zbierala úroda z polí, ale najmä zo záhrad, ale starý otec bol aj veľký hubár. Jedného dňa zobral do rúk košík a vybral sa do hory. Pri odchode oznámil, že sa nevráti, kým nebude plný húb. Svokor doma nebol, robil kdesi na Ostravsku, ale baby sa mu vysmievali, vraj kde chce nájsť teraz hríby, keď je vonku sychravo a chladno, že veru ide do hory nadarmo. Ale starý otec sa nedal. Poznal jedno miesto, kde rástol celý záhon michaliek, teda podpňoviek, len ich nožíkom oddeliť od koreňov a položiť do košíka. Košík sa onedlho vrchovato naplnil krehkými klobúčikmi s lupeňmi naspodu. Cestou ešte náš hubár našiel zopár suchohríbov. Doma nezastihol nikoho, baby boli asi na roli. Položil košík s michalkami do predsiene a zašiel do blízkej krčmičky, že zapije bohatý úlovok. Chlapom tam rozprával, že les je plný michaliek, len ich treba kosou pokosiť ako trávu. Od strovených alkoholov sa rozveselil a taký sa vrátil domov.
„Tak čo?„ privrával sa začerstva svojej žienke „Určite si videla, že som priniesol plný kôš húb.„
„Plný kôš, plný kôš,„ smeje sa žienka - moja stará mama.
„Veď si ty nazbieral psie huby...„
„Akože psie, kto povedal?„ vytreštil oči starý otec. „Mama povedali. Na hnoj sme ich povyhadzovali...„
Starý otec očervenel ako statný moriak, ale ovládol sa. Vyšiel na dvor nadýchať sa čerstvého jesenného vzduchu. Celý týždeň sa potom s babami nerozprával...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová