ávaní v škôlke skrátenú koreňovú sústavu s nadzemnou časťou stromčeka, ktorú predstavuje koruna alebo pri hrotiakoch nerozkonárený výhonok.
Základný rez uskutočníme na stromčeku pri vysadzovaní. Robíme ho vždy na jar, a to vtedy, keď sme stromčeky vysadili na jeseň, pretože v tuhých zimách môžu rezné rany a ponechané púčiky namrznúť. Zmrznuté púčiky v takýchto prípadoch už nemôžeme na jar nahradiť.
Pokiaľ ide o hĺbku základného rezu, možno vo všeobecnosti povedať, že lepšie je tento rez pri všetkých ovocných druhoch urobiť v hlbšom stupni. Stromčeky, ktoré sa pri zasadení nezrezali, obyčajne „zabapčia„, čo sa prejaví tak, že nemajú prírastky a hneď v prvom alebo druhom roku aj bujne rastúcom podpníku nasadia kvetné púčiky.
V súvislosti so základným rezom treba sa zmieniť aj o tom, že v zahraničí sa pri niektorých pestovateľských metódach tento rez na novo vysadených mladých stromčekoch nerobí. Stromčeky sa v tomto prípade narežú v snahe dosiahnuť skorú rodivosť. Tento postup však vo všeobecnosti nemožno doporučiť, pretože ho možno bez obavy uplatniť len vtedy, ak sa sadí prvotriedny materiál (mladé stromčeky, bohatá koreňová sústava apod.) a do najlepších podmienok, ktoré zaručujú aj v takomto prípade žiaducu intenzitu rastu stromčekov.
Ak z niektorých príčin musíme korunu stromčeka skrátiť už na jeseň (napr. pri zasielaní a pod.), nechávame pri skracovaní dlhšie výhonky, aby sme na nich mohli urobiť konečnú úpravu až pri jarnom reze.
Aj výchovný rez je
veľmi dôležitý
Od vykonania základného rezu až do vypestovania základu kostry koruny uplatňujeme v korune stromčeky rez, ktorý označujeme ako výchovný rez.
Základ koruny sa má vypestovať do začiatku rodivosti ovocného stromu. Keď strom dospel do začiatku rodivosti, tvar koruny sa už ťažšie formuje a výsledky nie sú úmerné vynaloženej práci. Pri stromoch na slaborastúcich podpníkoch a pri kôstkovinách obdobie výchovného rezu splýva obyčajne so začiatkom rodivosti stromu. Stromy na bujne rastúcich podpníkoch začínajú rodiť často až o niekoľko rokov po jeho ovocných druhoch. Kôstkoviny začínajú obyčajne rodiť skôr než jadroviny. Preto pri kôstkovinách uskutočňujeme výchovný rez 3-4 roky, zatiaľ čo pri jadrovinách na bujne rastúcich podpníkoch 5-6 aj viac rokov. Obdobie výchovného rezu jadrovín pestovaných na slaborastúcich podpníkoch trvá približne tak dlho ako pri kôstkovinách. V stati o základnom reze som uviedol, že stromček nepoškodíme, keď pri vysadení vykonáme hlbší rez. Neplatí to však o reze v ďalších rokoch, teda v období výchovného rezu. Dokázalo sa, že príliš hlboký rez stromčeka v tomto období má na jeho vývin škodlivý vplyv a v každom prípade odďaľuje začiatok rodivosti. Dlhodobý škodlivý účinok hlbokého rezu v tomto období spočíva v tom, že brzdí rast koreňovej sústavy. Menšia koreňová sústava dodáva do koruny menej živín, čo sa nakoniec prejaví v jej slabšom raste. I keď sa dĺžka jednotlivých výhonkov pri hlboko rezných mladých stromčekoch zväčšuje, celkové sumárne narastanie dreva je tu v skutočnosti menšie než pri stromoch rezaných mierne. V dôsledku hlbokého rezu konáre rastú príliš vzpriamene, koruny sú husté, čo zvádza pestovateľa na ďalšie obdobné zásahy. Stromy dlho intenzívne rastú a nerodia. Bujný rast predlžuje vegetáciu a zvyšuje nebezpečenstvo nemrznutia v zimnom období. Na dosiahnutie žiaduceho postavenia konárov a urýchlenia rodivosti musí potom pestovateľ používať rozpery, vyväzovať konáre apod.
Vzhľadom na uvedené okolnosti mladé stromčeky v období výchovného rezu veľa nerežme. Rez uplatňujeme len v agrotechnicky nevyhnutnom minime. To znamená, že v korune skracujeme len to, čo skrátiť musíme. Obyčajne sú to kostrové konáre, ktoré skracujeme preto, aby sme dosiahli ich zhrubnutie a potrebný bočný obrast. Z koruny odstraňujeme len to, čo ju zbytočne zahusťuje.
Výchovný rez je pri jednotlivých ovocných druhoch, ako aj pri jednotlivých špeciálnych tvaroch korún (napr. palmety) rozdielny. Tieto podrobnosti a zvláštnosti opíšem pri príslušnom druhu a tvare.Emil Maslík,
tajomník OV SZZ Čadca
