ta, ktorý podľa názvu signalizoval, že je určený pre nové, t. j. toto tisícročie. Kúpili mi ho k narodeninám. Rád som odjakživa cestoval prstom po mape, pretože my, Kysučania vylezieme, ako sa hovorí, zo svojich dúpät len vtedy, keď nám horí pod zadkom. Zrazu zistíme sťaby osvietení, že sme rodení cestovatelia. Veď už v minulosti prešli naši predkovia celý svet. Slepý Matej Hrebenda roznášal knihy vo svojej krošni po celom Slovensku. My so starou sme boli akurát na pútiach, a to v Šaštíne, Litmanovej, Rajeckej Lesnej, v Turzovke a Oščadnici. Tiež sme kus sveta pochodili. Teda vlastne – kúštik Slovenska.
Keď som nedávno nazrel do svojej kroniky, našiel som v nej príbeh, ktorý kedysi zažil Franco Chlopák, môj sused. Robil vtedy v okresnom meste v akomsi podniku, kde sa šili topánky. Bola to celkom dobrá robota, lebo niektoré chybné topánky, teda také, ktoré nevyhovovali norme, sa dali zamestnancami získať za liter vína alebo škatuľku cigariet. Po robote si Franco v meste občas hrkol trúnku. Potom cestoval vlakom do domovskej stanice a pravidelne sa stávalo, lebo náš pracovník bol unavený, že stanicu prespal. Zaviezol sa na úplne iné miesto. Tu vystúpil a musel čakať na autobus, ktorý ho mal zobrať do dediny. Franco sa vždy usalašil na zadnom sedadle. Pravidelný chod motora ho uspával. A naozaj – znovu zadrichmal, takže šofér, lebo ho vzadu nezbadal, ho zaviezol na konečnú. Franco bol z cestovania nešťastný. Šofér sa nad ním zľutoval a poradil mu, že on už dnes síce končí šichtu na linke, ale do dediny ho zoberie ďalší spoj. A tak Franco znovu čakal, kým príde autobus. Nastúpil doň, upokojený, že už sa mu nič nemôže stať. Predstavoval si, ako vystúpi doma na zastávke a zájde si ešte na pivečko do miestnej krčmičky. A motor potichu priadol a priadol... Odrazu ho ktosi budí. Je to šofér. „Vstávaj, Franco, už si doma,„ drmáca ho za plecia. Franco rozdrapí oči – autobus stojí pred jeho domom a na ceste ho čaká jeho stará. Ruky má založené vbok, v očiach hromy-blesky...
A bolo po pivečku. A ešte k tomu sa mu všetci smiali, lebo k autobusu sa zbehli zvedaví susedia. Tuším aj moja stará tam vtedy bola. Franca dlhá cesta tak zmohla, že si ľahol doma na kanapu a vraj spal až do rána...Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová