enského futbalu. Futbaloví odborníci, experti, teoretici (alebo ako si to vlastne hovoria) poukazujú na nízku kvalitu ligových zápasov , na slabé divácke návštevy, zlé ekonomické podmienky či slabú prácu s mládežou. A nemalou mierou do tohto kolotoča prispievajú aj „muži v čiernom„, ktorí výkonmi na ihrisku naozaj niekedy pripomínajú hercov zo známeho akčného filmu. Dôsledkom toho je potom to, že naša reprezentácia sa len zúfalo snaží prebojovať na významné európske alebo svetové podujatie a naše popredné kluby končia v európskych pohároch už v predkolách. Ale sú to pomaly už len frázy. O týchto problémoch sa vie, hovorí sa o nich a verme, že sa budú aj riešiť. Na spestrenie budem konkretizovať. Je to síce nižšia súťaž, ale na „vtipné“ príhody určite bohatšia. Majstrovský futbalový zápas IV. ligy skupiny sever ŠK Čierne – Baník Stráňavy, ktorý sa hral 8.9. 2002, rozhodovala pani Likavcová. Trocha nezvyčajná udalosť. Nezvyčajné bolo možno aj to, že ŠK Čierne doma stratilo body po prehre 1:3. O dva týždne neskôr, t.j. minulú nedeľu, bola na zápas ŠK Čierne – TJ Krásno nad Kysucou komisiou Stredoslovenského futbalového zväzu ako hlavný rozhodca (vlastne rozhodkyňa) pridelená pani Migaľová. Žeby tým hrozila ďalšia prehra Čierneho? Nevedno. Isté ale je, že pár dní pred týmto zápasom sa v úradnej správe objavila správa, že pani Migaľová bola presunutá na postrannú čiaru, teda ako asistentka hlavného rozhodcu. Tým bol pán Náther, ktorý sa v spomínanom zápase prejavil ako „malý veľký muž„. Hovorí sa, že najlepší rozhodca je ten, ktorého počas zápasu nevidno. Pán hlavný rozhodca na to predpoklady mal, tak ktovie prečo sa snažil byť stredobodom pozornosti. Na dôvod, prečo zrazu komisia zmenila svoje rozhodnutie a pani Migaľovú zaradila ako asistentku, sme sa opýtali kompetentných na Stredoslovenskom futbalovom zväze. Odpovedal nám vedúci sekretár Mgr. Ladislav Matejka: „Neviem presne, prečo tak komisia nakoniec rozhodla, ale je to štandardný postup.(!?) Zrejme komisia usúdila, že by to pre pani Migaľovú bolo náročné stretnutie, a tak bol nakoniec rozhodovaním poverený pán Náther.„ Pre neho to zjavne náročné stretnutie nebolo, keďže počas celého zápasu mal „navodený„ úsmev, a to hlavne počas protestov krasňanských hráčov a trénerov pri veľmi sporných rozhodnutiach. Týmto verdiktom komisia spochybnila nielen svoje rozhodnutia, ale aj rozhodcovské schopnosti pani Migaľovej. Veď aj ona má určite vyššie ambície. A čo jej pri naberaní skúseností pomôže viac, ako rozhodovanie náročných stretnutí? Futbalisti Krásna ale tušili, do čoho idú. Uistil ich o tom pred zápasom jeden z domácich hráčov, ktorý poznamenal: „Podľa toho, čo sa deje v zákulisí, tu dnes musíte prehrať...!„ O objektívnosti hlavného rozhodcu, a to najmä v prvom polčase, sa vôbec nedá hovoriť. Na porovnanie, nastrelená ruka hosťujúceho obrancu Krásna vo svojom pokutovom území bola posúdená ako pokutový kop – v poriadku. No pri situácii, keď si domáci hráč zahral „hádzanú“ vo vlastnej šestnástke a viditeľne si posunul loptu rukou, musel pán rozhodca zmeniť na chvíľu pravidlá hry. Nechcem všetku vinu zvaľovať na rozhodcu. Veď pri trocha väčšej disciplinovanosti mohli hosťujúci hráči doviesť zápas do remízového konca. A to by sa za daných podmienok bralo ako víťazstvo. Myslím si, že toto divadlo v podaní ŠK Čierne na čele s pánom rozhodcom Nátherom najlepšie vystihuje veta jedného z členov ŠK Čierne, ktorý po potrasení pravicou hosťujúcim hráčom povedal: „Chlapi, prepáčte, ale museli sme vyhrať!„ Čo dodať? Nuž len, veľa šťastia, slovenský futbal! (li)