Majku. Dlhšie sme sa nevideli, a tak vznikol nápad na malé posedenie pri káve či pohári dobrého vína. Zavítali sme do jedného nemenovaného zariadenia reštauračného typu a objednali po dva deci limbašského silvánu. Na nejaký rozhovor však nebola príležitosť. Akosi sme pozabudli, že v tomto zariadení bývajú na konci týždňa diskotéky. Tento druh hudobnej produkcie a „spoločenskej zábavy„ nabral na obrátkach začiatkom 70. rokov a v súčasnosti sa teší veľkej obľube najmä medzi mladými ľuďmi. Rozhodli sme sa chvíľu ostať a zaspomínať na časy, kedy sme i my pravidelne chodievali na diskotéky. Doba sa však zmenila a táto skutočnosť rýchlo vyšla najavo. Po úvodných slovách „diskžokeja“, ktorým rozumel len on sám, sa začala diskotéková show. O pol hodiny sa na tanečnom parkete objavilo 16 mladých dievčat. Tancovali v kruhu po tri či štyri a veselo sa medzi sebou bavili. Napadlo mi, kde sú „páni tvorstva,“ ale tí pokojne sedeli a popíjali. Neskôr som sa dozvedel (od asi 17- ročnej slečny, ktorá sedela pri našom stole), že predsa nebudú čakať, kým príde nejaký „debil„ a požiada ich o tanec. Pravidlá spoločenského správania pri požiadaní o tanec už dávno neplatia. Ak by ste povedali „smiešnu vetu„ „Smiem prosiť?“ dostanete odpoveď, aby ste sa dali vyšetriť. Veková hranica, a to zrejme nehovorím nič nové, sa tiež znížila. Podstatnú časť tvoria mladí ľudia od 14 do 18 rokov. Nesmie sa zabúdať na to, že „staršie ročníky“ nad 20 rokov už takýmto zábavám neholdujú. Majú iné starosti. Na diskotéke 20. storočia tancuje ten, kto chce, a je jedno, či na parkete budú len dievčatá, alebo chlapci. Ak sú v páre znamená to, že „určite spolu chodia“, alebo sa „to“ len začína, uisťovala ma naša spoločníčka pri stole. Pekne si zostarol chlapče, pomyslel som si, keď nevieš uhádnuť také ľahké veci. Keď decibely čoraz viac silneli, zdvihli sme sa a odišli. Ešte poučenie pre rodičov. Ak by ste chceli vedieť, čo robí vaša dcéra alebo syn na diskotéke, doporučujeme navštíviť taký podnik, kde ich nestretnete. Vyhnete sa tak zbytočným výčitkám svojich ratolestí. Lepšie je ísť do zariadenia, kde sa konajú takéto „posedenia pri hudbe,“ predstavte si na parkete svoje, podľa vás ešte dieťa a budete v obraze. Veríme, že to nebude pre vás šok. Ak si chcete posedieť (otecko a mamička), choďte radšej do baru. Tam svojho 15-ročného syna alebo dcéru nestretnete. Možno.
Vladimír Kollár