poriadne drahý. Bol strieborný a vyzeral ako detská hračka. Telefón mal rozmery primerané detskému telíčku. Tak to zrejme pochopil aj jeho malý syn, ktorý uvidel mobil ležať na stole. Kým sa tatko holil v kúpeľni, synček uchytil peknú striebornú hračku a hybaj s mamou do škôlky. Otec sa potom mohol zblázniť, kým prišiel na to, kde má neodmysliteľného spoločníka a pomocníka. Dostal ho do rúk až potom, čo sa s ním pohrali všetky deti v triede. Pamätáte sa na obrovské debničky, s ktorými podnikatelia chodili, telefonovali z nich a každú chvíľu ich nabíjali? To boli prvé mobilné telefóny a kto ich mal, bol frajer. Je to len pár rôčkov. Uvedomili ste si, ako za takú krátku dobu pokročila technika? Veď mobilné telefóny sú dnes miniatúrne ako prívesok na kľúče. Aj napriek tomu dokážu takmer všetko. Aj nám pootravovať život. V časoch, keď sa u nás udomácňovali, sme odsudzovali tých, čo telefonovali v reštauráciách, po uliciach, vyzváňania ich telefónov rušili pokojnú debatu v uzavretej spoločnosti, čakanie v čakárňach, dokonca prednášky na vysokých školách. Dnes má mobil napríklad polovica triedy na strednej škole, deti na základných školách. Nie je ničím výnimočným. Naopak, ten kto ho nemá, je akosi pozadu. Faktom je, že pri náročnejších povolaniach, kde je nevyhnutný neustály kontakt s okolím, sú prepotrebné. Uľahčujú nám život, šetria čas. Ale šetria nám aj zdravie? (ih)
