Štvrtok, 18. október, 2018 | Meniny má Lukáš

Vo Vatikáne som sa naučil pokore

Dr. Marián Servátka, CSc., veľvyslanec Slovenskej

republiky pri Svätej stolici, nie je v diplomacii nováčikom

V zahraničí pôsobí už deviaty rok, má za sebou náročnú a úspešnú diplomatickú misiu vo Varšave. Pri rozhovore s ním som sa utvrdzovala v tom, že je typ človeka, ktorý pred problémami necúva. Naopak húževnato ide za svojím cieľom, pričom je otvorený každému dobrému a podnetnému nápadu. S podporou spolupracovníkov v diplomacii a v živom kontakte s ľuďmi na Slovensku otvára nové hranice poznania o svojej rodnej vlasti, ktorú miluje a ktorá mu tak trochu chýba. Rovnako rád má aj svoju prácu, čo býva veľkým životným šťastím, pretože vtedy akoby si žil dva životy.

Mohli by ste prezradiť, čo je na povolaní veľvyslanca najnáročnejšie?

Zložitosť sa netýka iba veľvyslanca. Veľvyslanectvo nerobí len on sám. Za jeho úspechom sú vždy mnohé osobnosti, ktoré vytvoria zohratý orchester. Ľudia, ktorých som oslovil na spoluprácu, išli do viacerých aktivít nie zo zištných dôvodov, ale prijali svoju povinnosť trošku tak, ospravedlňujem sa za to prirovnanie, ako ja. Usilujú sa urobiť počas svojej misie kus dobrej práce. Niekedy bola z toho sláva, niekedy závisť. Tak to už v živote chodí.

Povedzte nám pár slov o veľvyslanectve, ktoré vediete...

Ktosi mi raz povedal, že byť veľvyslancom pri Svätej stolici je dar. A naozaj je. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky pri Svätej stolici je veľmi malý. Zastupiteľské úrady pri Svätej stolici zväčša nebývajú veľké. No a keď je malý úrad, tak každý robí všetko. Sme tak trochu úradníci, trochu reprezentujeme, trochu administrujeme. Nie sú to tie obrázky z pekných farebných filmov, kde sa nosia len krásne róby a konajú sa recepcie. Našim cieľom bolo predstaviť Slovensko nie ako neznámy národ, ani nie tak Svätej stolici, lebo tá ho pozná. Väčšmi ho bolo treba predstaviť diplomatickému zboru pri Svätej stolici a aj Talianom. Myslím, že sa nám to darí

Je tu aj veľvyslanectvo pri Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov...

História tohto rádu je stará a dlhá. Chvalabohu, že na Slovensku začíname vnímať Zvrchovaný rád maltézskych rytierov cez Maltézsku pomoc. Keď som odovzdával poverovacie listiny Jeho Výsosti kniežaťu a veľmajstrovi A. Bertimu, povedal som, že sú dnešnými anjelmi na zemi. Ich mottom je pomáhať druhým. Také motto by sme mali mať všetci, ale oni to robia, naozaj pomáhajú. V oblasti spolupráce s rádom máme podpísanú poštovú dohodu. Filatelisti vedia, nefilatelisti menej, že známky ZRMR sú jedny z najvzácnejších na svete, sú hľadané tak isto ako vatikánske známky pred niekoľkými rokmi sa na známke tohto rádu na môj návrh, ktorý som dal Jeho Výsosti, objavil slovenský štátny znak, čo bolo filatelistickou raritou. Krásny slovenský štátny znak sa aj prostredníctvom maltézskych známok dostal do celého sveta.

Kto vám v živote najviac pomohol?

Mal som šťastie, že som stretol naozaj veľmi veľa dobrých, prajných ľudí (aj keď som stretol aj takých, ktorí mi neboli príliš naklonení, ale taký je život). Mojou filozofiou je, že treba ľuďom pomáhať, potom sa to človeku všetko vráti. Sám som bol takto vychovaný doma a doteraz mám zakódované v sebe, že keď sa dá, treba pomôcť, nie škodiť. Veľmi mnoho ľudí pomohlo aj mne. Či už v bývalom povolaní, alebo neskôr v diplomacii. Vo Varšave, aj tu vo Vatikáne.

Čo na vás najväčšmi zapôsobilo počas diplomatickej misie vo Vatikáne?

Predovšetkým úžasný pokoj, ktorý vo Svätej stolici panuje. Poriadok, presnosť, slovo tu má svoju váhu, svoj obsah. Nepočul som tu povedať – nie. Ak sa niečo nedá dnes, skúsime to zajtra. Keď som sem prišiel, myslel som si, že z diplomacie už veľa viem, ale tu som mal možnosť vidieť vyššiu školu diplomacie. Nie ju absolvovať, ale vidieť. Vatikánska diplomatická akadémia je stará tristo rokov, a to už o čomsi hovorí. Ďalší veľmi silný emotívny zážitok bol v momente, keď som sa ocitol v najintímnejšom centre Svätej stolice, na štátnom sekretariáte. Na dlhočizných chodbách vatikánskych, keď som išiel odovzdať Svätému otcovi poverovacie listiny.

Aké bolo stretnutie so Svätým Otcom?

Zažil som, čo sa už nikdy v živote nezopakuje. Dvadsať minút rozhovoru medzi štyrmi očami so Svätým Otcom. Ak sme za tie štyri roky niečo dosiahli, mám taký dojem, že všetko sa začalo práve týmto rozhovorom.

So Svätým Otcom ste sa predsa viackrát stretli aj v Poľsku.

Po prvý raz to bolo roku 1979 v Krakove. Na druhé stretnutie som šiel s profesormi z Katovíc, konalo sa vo varšavskom divadle. Tretie stretnutie som zažil už ako diplomat roku v 1997, keď Alexander Kwaszniewski organizoval stretnutie prezidentov strednej Európy pri príležitosti pápežovej cesty do Poľska.

Pamätal sa na vás Svätý Otec?

Nie... nie... to ani neprichádza do úvahy. Svätý Otec si ma nemohol pamätať. Boli to moje stretnutia s ním, a nie naopak. Bol som jedným z davu. Ale pamätá si veľkých Slovákov z minulosti, pamätá si Slovensko ako turista. Pozná naše dejiny, vie o našich súčasných problémoch a potrebách, čo je oveľa dôležitejšie.

Šokovalo ma, že sa v tomto veku naučil pracovať s počítačom...

Je to revolučný pápež. Tak ako ho v minulosti poznali ako športovca, kajakára, lyžiara, tak teraz prekvapuje tento ťažko chorý človek svojou otvorenou, veľmi bystrou mysľou a dobrou pamäťou. Nie každý vie, že všetky najdôležitejšie texty a dokumenty pre Cirkev nepísal štáb Ľudí, ako to býva zvykom, ale že ich pápež Ján Pavol II. písal a píše sám. Napokon Svätý Otec je akademik, je riadnym profesorom Katolíckej lublinskej univerzity. Tí, ktorí sú veľmi blízko neho hovoria aj o jeho nesmiernej pracovitosti. Jedným slovom je to jedna z najvýznamnejších osobností minulého i terajšieho storočia, pritom skromný človek a svätec.

Nespája vás so Svätým Otcom predsa niečo osobné?

Máme spoločných priateľov, a to si najviac vážim. Mali sme spoločného profesora Stanislava Urbanczyka, ktorý mladého Karola Wojtylu učil polonistiku a ku ktorému som ja neskôr chodieval na semináre ako ku staršiemu profesorovi a spolupracoval som s ním ako lektor slovenského jazyka v Krakove. Takže takéto fajn veci. Môj, dnes už nebohý, priateľ Wojciech Zukrowski, veľký poľský spisovateľ, mi pred mojím nástupom do Ríma poslal krásny list, v ktorom píše, aby som pozdravil Bolka (K. Wojtylu), s ktorým kedysi ako robotník pracoval v kameňolome... Odovzdaný pozdrav Svätého Otca viditeľne potešil. Mal som šťastie poznať aj terajších najbližších spolupracovníkov Jána Pavla II. To bol dar, ktorý si neskonale vážim.

Keby ste si mali vybrať krajinu v ktorej by ste chceli pôsobiť ako diplomat, ktorá by to bola?

Neviem. Keď som bol v Poľsku, nevedel som si predstaviť, že raz sa tu moje pôsobenie skončí. Keď som teraz tu, stále sa mi zdá, že mám ešte veľa roboty a že by som mal čo robiť ešte desať rokov. Sme však vysielaní na isté obdobie. Človek vie, že bude na jednom mieste tri, štyri roky. Za ten čas sa dá urobiť dosť veľa, najmä ak má istotu, že tie štyri roky má dispozícii.

Kde sa zbavujete stresu, kde relaxujete?

Chodievam k moru, Každý týždeň, v lete aj v zime. Najkrajšie je more v zime, keď pri ňom už takmer nikto nie je. Prechádzky pri mori odporúčam každému vystresovanému intelektuálovi. To je liek.. U nás doma vie more nahradiť dobrý les.

Máte z niečoho strach?

Bojím sa psov a zlých ľudí. Zo zlých ľudí mám taký podvedomý strach. Cítim ich. Priťahujú ma. Neviem, či som dobrý človek ja sám, to musia posúdiť iní.

Ako vyzerá všedný deň veľvyslanca pri Svätej stolici?

Nie každý všedný deň je rovnaký. Vo všedných dňoch býva veľa mravčej roboty, aj trošku štúdia, ak sa dá. Sledujem tlač, a nielen vatikánsku. Snažím sa čítať aj taliansku či svetovú tlač, ktorá niečo píše o Vatikáne. Potom sú to kontakty s predstaviteľmi Svätej stolice a časté kontakty s jej diplomatickým zborom, ktorý je jedným z najpočetnejších. Medzi všedné roboty patrí aj príprava slovenských aktivít.

Ako vyzerajú vaše sviatočné dni?

Sviatočné dni sú tie, keď sme pozývaní na pápežské sväté omše, veľmi dôstojné, krásne a dlhé. Podľa protokolu musíme byť oblečení vo frakoch, čo je niekedy až dobrodružné. najmä keď prší, alebo je štyridsaťstupňová horúčava.

Ako ste oslávili štátny sviatok Slovenskej republiky?

Na základe mojej žiadosti sme dostali výnimku od pána ministra Kukana a štátny sviatok neoslavujeme ako všetky ambasády v zahraničí prvého septembra v Deň ústavy, ale piateho júla na sviatok svätých Cyrila a Metoda. Založili sme takú novú tradíciu, pri hrobe svätého Cyrila bola krátka liturgia slova. Tohto roku som pozval afrického kardinála, ktorý je perfektom kongregácie pre medzináboženský dialóg. Chceli by sme tým uviesť do praxe myšlienku Svätého Otca, ktorý hovorí, že je dôležité, aby jednotlivé náboženstvá vedeli viesť medzi sebou dialóg. Tento rok sa modlil černoch pri hrobe svätého Cyrila – ortodoxného misionára byzantskej cirkvi z Východu. Takže to bola symbolika spolužitia a zjednocovania národov.

Aká bola vaša účasť pri príprave základnej zmluvy medzi Vatikánom a SR?

Zmluva sa pripravovala v Bratislave. Naša ambasáda na nej priamo nepracovala. Boli sme však v stálom kontakte. Na prvé výročie podpísania základnej zmluvy sme pripravili konferenciu o zmluvných vzťahoch Svätej stolice so štátmi sveta. Organizovali sme ju v spolupráci s pápežským východným inštitútom. Hlavný referát predniesli dvaja ministri zahraničných vecí: vatikánsky a slovenský. Prítomných bolo veľa významných osobností, akademici, profesori, veľvyslanci. Odznelo asi tridsať referátov, ktoré chceme vydať vo vydavateľstve Libreria Editrice Vaticana vo Svätej stolici. Neviem kedy naposledy vyšiel v tomto vydavateľstve pôvodný slovenský text. Zdá sa mi, že to bolo veľmi dávno. Stálo nás to veľa úsilia. Máme však radosť z toho, že medzinárodná vedecká konferencia bude knižne zdokumentovaná. Knihu by sme mali promovať na jeseň.

Vieme, že nekaždodenný úspech ste dosiahli aj pri prezentácii slovenského umenia.

Podarilo sa nám v teritóriu vypromovať, doslova vypromovať našich dvoch umelcov: akademickú sochárku Ľudmilu Cvengrošovú a akademického maliara Stana Dusíka, ktorého talianska kritika zaraďuje medzi najväčších umelcov 20. storočia. Ľudmilu Cvengrošovú som požiadal, aby urobila návrh na oficiálnu medailu pápeža Jána Pavla II na 21. rok jeho pontifikátu. Ona návrh urobila, ja som ho odovzdal a potom prišli dlhé mesiace čakania, neistoty, ... ale projekt bol vybratý a realizovaný! Slovenská umelkyňa je autorka oficiálnej medaily Jána Pavla II., ktorú pápež a vysokí predstavitelia Svätej stolice dávali prezidentom, premiérom a ďalším významným osobnostiam. Každá medaila je opatrená certifikátom, na jednej jeho strane je krátky životopis slovenskej sochárky Ľ. Cvengrošovej. Dostala sa doslova do celého sveta, ba je spolu s ostatnými medailami súčasného pápeža zamurovaná vo všetkých Svätých bránach v štyroch rímskych bazilikách... Slovenska je autorkou oficiálnej medaily Svätého Otca – to je ako vyhrať majstrovstvá sveta v tejto disciplíne a ešte trošku viac... Akademický maliar Stanislav Dusík žije a tvorí vo Florenci. Jeho výstavu sme robili v centre Ríma a v spolupráci s dnešným kardinálom C. Sepem, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Vydali sme krásny katalóg, ktorý ostal trvalý artefakt. Dávame ho našim hosťom ako vzácny darček. V júni bola v Ľavom ramene Karola Veľkého na Námestí Sv. Petra výstava európskeho umenia „Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe„. Podujatie smeruje k európskej konštitúcií ústavy. Bola na nej prezentovaná aj tvorba obidvoch spomínaných umelcov. Nepozval som ich ja, ale vatikánski organizátori – a to je veľmi dobrý signál. Veľvyslanectvo vydalo aj nádhernú knižku memoárov na Slovensku neznámeho operného speváka majstra Ladislava Pudiša Z Bešeňovej do Ríma, ktorý spieval na najznámejších európskych scénach.

Čomu sa možno vo Vatikáne ešte naučiť?

Vo Vatikáne som sa naučil pokore ... trošku. Nemal som v sebe pokoru a dodnes mi nie je až taká blízka. Pokora to vôbec nie je skromnosť, nemám rád ľudí skromných. Slováci nesmú byť skromní, naopak, majú byť hrdí. Tu som sa naučil však pokore pred inými. Veľký vplyv na moju zmenu v tomto smere má nechtiac terajší fantastický pápež, jeho prístup k ľuďom a úžasná životná filozofia.

Máte popri ňom ďalšie vzory?

Rovnako ako on na mňa zapôsobilo aj poznanie života Pátra Pia. Tu vo Vatikáne som si naštudoval jeho život, spoznal jeho činy, viackrát som bol na jeho hrobe v San Giovani Rotondo. Radím všetkým prečítať si jeho zaujímavo napísaný životopis, ktorý sa číta takmer ako detektívka. Zo života Pátra Pia zapôsobili na mňa dve skutočnosti: jeho fyzické a duševné utrpenie, ktoré by málokto z ľudí vydržal. On však proti osudu nereptal a bol pokorný. Ja by som nedokázal to, čo podstúpil a urobil tento svätý. Až takú pokoru sa v sebe nesnažím vypestovať. Nemám takéto ambície. Nemám ambície byť svätým.

Nesúvisí vaša pokora predsa len tak trošku aj s vekom?

Asi nie . Mám pokornú ženu, celé manželstvo s ňou žijem a nepriviedla ma k pokore. Zdá sa mi, že moja pokora neprichádza s vekom, ale že je to ten najpozitívnejší vplyv prostredia, v ktorom mám šťastie pôsobiť ako diplomat.

Za rozhovor poďakovala

Magda Hacková

Foto: archív mh

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  3. Rozprávkové tankovanie
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  1. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  2. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  3. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  4. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Rozprávkové tankovanie
  8. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 13 747
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 936
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 451
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 399
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 601
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 565
  7. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 8 534
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 449
  9. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 917
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 545

Hlavné správy z My Kysuce

Jozef Pajer: Politický amaterizmus v Čadci musíme ukončiť

Napriek zmenám vo vedení sa najväčšie mesto na Kysuciach už takmer 30 rokov nezmenilo. Kysučania čelia veľkým problémom, ktoré ovplyvňujú ich pracovný i súkromný život.

Európska komisia odobrila projekt výstavby D3 na Kysuciach

Dobrá správa prišla z Bruselu, peniaze sa ujdú aj diaľničnému úseku na Kysuciach.

V Krásne nad Kysucou budú mať novú transformovňu

Stredoslovenská distribučná (SSD) Žilina investuje päť miliónov eur do výstavby novej transformovne v Krásne nad Kysucou.

Na cesty vyrazili ďalší vodiči, ktorí mali riadne „pod čapicou“

Polícia naďalej apeluje na vodičov, aby pred jazdou nepožívali alkohol, no stále je dosť takých, ktorí tomu neprikladajú veľký význam. Pri poslednej kontrole zadržala 27 podgurážených vodičov.

Turisti sa stretnú pri Masarykovej chate

Masarykovu chatu na Beskyde pri Bumbálke postavil a otvoril v roku 1924 Klub českých turistov Moravská Ostrava.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Unikátne zábery: Koniec rozprávkového života Mariána Kočnera na Donovaloch

Donovaly už podnikateľ, ktorý je momentálne vo väzbe, tak skoro neuvidí.

Na bystrickej cyklokomunikácii sa baví internet

Urobiť tak veľa chýb na necelých dvesto metroch trasy sa hádam ani nedá – tvrdí Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica.

Odhoď pózku, ukáž rigorózku, odkázali Dankovi aj v Bystrici

Pedagógovia Filozofickej fakulty UMB prečítali vyhlásenie, v ktorom sa dištancujú a odmietajú všetky neetické praktiky.

Ďalší medveď už po Veľkej Fatre behá bez obojka

​​​​​​​Množstvo príprav potrebovali ochranári, kým sa im podarilo šípkou uspať medveďa Žiga, ktorému sa neodopol obojok snímajúci jeho pohyb. Vyšlo to až na druhý pokus.

Vybrali SME

Už ste čítali?