Štvrtok, 22. február, 2018 | Meniny má Etela
Pridajte si svoje mesto

Vo Vatikáne som sa naučil pokore

Dr. Marián Servátka, CSc., veľvyslanec Slovenskej

republiky pri Svätej stolici, nie je v diplomacii nováčikom

V zahraničí pôsobí už deviaty rok, má za sebou náročnú a úspešnú diplomatickú misiu vo Varšave. Pri rozhovore s ním som sa utvrdzovala v tom, že je typ človeka, ktorý pred problémami necúva. Naopak húževnato ide za svojím cieľom, pričom je otvorený každému dobrému a podnetnému nápadu. S podporou spolupracovníkov v diplomacii a v živom kontakte s ľuďmi na Slovensku otvára nové hranice poznania o svojej rodnej vlasti, ktorú miluje a ktorá mu tak trochu chýba. Rovnako rád má aj svoju prácu, čo býva veľkým životným šťastím, pretože vtedy akoby si žil dva životy.

Článok pokračuje pod video reklamou

Mohli by ste prezradiť, čo je na povolaní veľvyslanca najnáročnejšie?

Zložitosť sa netýka iba veľvyslanca. Veľvyslanectvo nerobí len on sám. Za jeho úspechom sú vždy mnohé osobnosti, ktoré vytvoria zohratý orchester. Ľudia, ktorých som oslovil na spoluprácu, išli do viacerých aktivít nie zo zištných dôvodov, ale prijali svoju povinnosť trošku tak, ospravedlňujem sa za to prirovnanie, ako ja. Usilujú sa urobiť počas svojej misie kus dobrej práce. Niekedy bola z toho sláva, niekedy závisť. Tak to už v živote chodí.

Povedzte nám pár slov o veľvyslanectve, ktoré vediete...

Ktosi mi raz povedal, že byť veľvyslancom pri Svätej stolici je dar. A naozaj je. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky pri Svätej stolici je veľmi malý. Zastupiteľské úrady pri Svätej stolici zväčša nebývajú veľké. No a keď je malý úrad, tak každý robí všetko. Sme tak trochu úradníci, trochu reprezentujeme, trochu administrujeme. Nie sú to tie obrázky z pekných farebných filmov, kde sa nosia len krásne róby a konajú sa recepcie. Našim cieľom bolo predstaviť Slovensko nie ako neznámy národ, ani nie tak Svätej stolici, lebo tá ho pozná. Väčšmi ho bolo treba predstaviť diplomatickému zboru pri Svätej stolici a aj Talianom. Myslím, že sa nám to darí

Je tu aj veľvyslanectvo pri Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov...

História tohto rádu je stará a dlhá. Chvalabohu, že na Slovensku začíname vnímať Zvrchovaný rád maltézskych rytierov cez Maltézsku pomoc. Keď som odovzdával poverovacie listiny Jeho Výsosti kniežaťu a veľmajstrovi A. Bertimu, povedal som, že sú dnešnými anjelmi na zemi. Ich mottom je pomáhať druhým. Také motto by sme mali mať všetci, ale oni to robia, naozaj pomáhajú. V oblasti spolupráce s rádom máme podpísanú poštovú dohodu. Filatelisti vedia, nefilatelisti menej, že známky ZRMR sú jedny z najvzácnejších na svete, sú hľadané tak isto ako vatikánske známky pred niekoľkými rokmi sa na známke tohto rádu na môj návrh, ktorý som dal Jeho Výsosti, objavil slovenský štátny znak, čo bolo filatelistickou raritou. Krásny slovenský štátny znak sa aj prostredníctvom maltézskych známok dostal do celého sveta.

Kto vám v živote najviac pomohol?

Mal som šťastie, že som stretol naozaj veľmi veľa dobrých, prajných ľudí (aj keď som stretol aj takých, ktorí mi neboli príliš naklonení, ale taký je život). Mojou filozofiou je, že treba ľuďom pomáhať, potom sa to človeku všetko vráti. Sám som bol takto vychovaný doma a doteraz mám zakódované v sebe, že keď sa dá, treba pomôcť, nie škodiť. Veľmi mnoho ľudí pomohlo aj mne. Či už v bývalom povolaní, alebo neskôr v diplomacii. Vo Varšave, aj tu vo Vatikáne.

Čo na vás najväčšmi zapôsobilo počas diplomatickej misie vo Vatikáne?

Predovšetkým úžasný pokoj, ktorý vo Svätej stolici panuje. Poriadok, presnosť, slovo tu má svoju váhu, svoj obsah. Nepočul som tu povedať – nie. Ak sa niečo nedá dnes, skúsime to zajtra. Keď som sem prišiel, myslel som si, že z diplomacie už veľa viem, ale tu som mal možnosť vidieť vyššiu školu diplomacie. Nie ju absolvovať, ale vidieť. Vatikánska diplomatická akadémia je stará tristo rokov, a to už o čomsi hovorí. Ďalší veľmi silný emotívny zážitok bol v momente, keď som sa ocitol v najintímnejšom centre Svätej stolice, na štátnom sekretariáte. Na dlhočizných chodbách vatikánskych, keď som išiel odovzdať Svätému otcovi poverovacie listiny.

Aké bolo stretnutie so Svätým Otcom?

Zažil som, čo sa už nikdy v živote nezopakuje. Dvadsať minút rozhovoru medzi štyrmi očami so Svätým Otcom. Ak sme za tie štyri roky niečo dosiahli, mám taký dojem, že všetko sa začalo práve týmto rozhovorom.

So Svätým Otcom ste sa predsa viackrát stretli aj v Poľsku.

Po prvý raz to bolo roku 1979 v Krakove. Na druhé stretnutie som šiel s profesormi z Katovíc, konalo sa vo varšavskom divadle. Tretie stretnutie som zažil už ako diplomat roku v 1997, keď Alexander Kwaszniewski organizoval stretnutie prezidentov strednej Európy pri príležitosti pápežovej cesty do Poľska.

Pamätal sa na vás Svätý Otec?

Nie... nie... to ani neprichádza do úvahy. Svätý Otec si ma nemohol pamätať. Boli to moje stretnutia s ním, a nie naopak. Bol som jedným z davu. Ale pamätá si veľkých Slovákov z minulosti, pamätá si Slovensko ako turista. Pozná naše dejiny, vie o našich súčasných problémoch a potrebách, čo je oveľa dôležitejšie.

Šokovalo ma, že sa v tomto veku naučil pracovať s počítačom...

Je to revolučný pápež. Tak ako ho v minulosti poznali ako športovca, kajakára, lyžiara, tak teraz prekvapuje tento ťažko chorý človek svojou otvorenou, veľmi bystrou mysľou a dobrou pamäťou. Nie každý vie, že všetky najdôležitejšie texty a dokumenty pre Cirkev nepísal štáb Ľudí, ako to býva zvykom, ale že ich pápež Ján Pavol II. písal a píše sám. Napokon Svätý Otec je akademik, je riadnym profesorom Katolíckej lublinskej univerzity. Tí, ktorí sú veľmi blízko neho hovoria aj o jeho nesmiernej pracovitosti. Jedným slovom je to jedna z najvýznamnejších osobností minulého i terajšieho storočia, pritom skromný človek a svätec.

Nespája vás so Svätým Otcom predsa niečo osobné?

Máme spoločných priateľov, a to si najviac vážim. Mali sme spoločného profesora Stanislava Urbanczyka, ktorý mladého Karola Wojtylu učil polonistiku a ku ktorému som ja neskôr chodieval na semináre ako ku staršiemu profesorovi a spolupracoval som s ním ako lektor slovenského jazyka v Krakove. Takže takéto fajn veci. Môj, dnes už nebohý, priateľ Wojciech Zukrowski, veľký poľský spisovateľ, mi pred mojím nástupom do Ríma poslal krásny list, v ktorom píše, aby som pozdravil Bolka (K. Wojtylu), s ktorým kedysi ako robotník pracoval v kameňolome... Odovzdaný pozdrav Svätého Otca viditeľne potešil. Mal som šťastie poznať aj terajších najbližších spolupracovníkov Jána Pavla II. To bol dar, ktorý si neskonale vážim.

Keby ste si mali vybrať krajinu v ktorej by ste chceli pôsobiť ako diplomat, ktorá by to bola?

Neviem. Keď som bol v Poľsku, nevedel som si predstaviť, že raz sa tu moje pôsobenie skončí. Keď som teraz tu, stále sa mi zdá, že mám ešte veľa roboty a že by som mal čo robiť ešte desať rokov. Sme však vysielaní na isté obdobie. Človek vie, že bude na jednom mieste tri, štyri roky. Za ten čas sa dá urobiť dosť veľa, najmä ak má istotu, že tie štyri roky má dispozícii.

Kde sa zbavujete stresu, kde relaxujete?

Chodievam k moru, Každý týždeň, v lete aj v zime. Najkrajšie je more v zime, keď pri ňom už takmer nikto nie je. Prechádzky pri mori odporúčam každému vystresovanému intelektuálovi. To je liek.. U nás doma vie more nahradiť dobrý les.

Máte z niečoho strach?

Bojím sa psov a zlých ľudí. Zo zlých ľudí mám taký podvedomý strach. Cítim ich. Priťahujú ma. Neviem, či som dobrý človek ja sám, to musia posúdiť iní.

Ako vyzerá všedný deň veľvyslanca pri Svätej stolici?

Nie každý všedný deň je rovnaký. Vo všedných dňoch býva veľa mravčej roboty, aj trošku štúdia, ak sa dá. Sledujem tlač, a nielen vatikánsku. Snažím sa čítať aj taliansku či svetovú tlač, ktorá niečo píše o Vatikáne. Potom sú to kontakty s predstaviteľmi Svätej stolice a časté kontakty s jej diplomatickým zborom, ktorý je jedným z najpočetnejších. Medzi všedné roboty patrí aj príprava slovenských aktivít.

Ako vyzerajú vaše sviatočné dni?

Sviatočné dni sú tie, keď sme pozývaní na pápežské sväté omše, veľmi dôstojné, krásne a dlhé. Podľa protokolu musíme byť oblečení vo frakoch, čo je niekedy až dobrodružné. najmä keď prší, alebo je štyridsaťstupňová horúčava.

Ako ste oslávili štátny sviatok Slovenskej republiky?

Na základe mojej žiadosti sme dostali výnimku od pána ministra Kukana a štátny sviatok neoslavujeme ako všetky ambasády v zahraničí prvého septembra v Deň ústavy, ale piateho júla na sviatok svätých Cyrila a Metoda. Založili sme takú novú tradíciu, pri hrobe svätého Cyrila bola krátka liturgia slova. Tohto roku som pozval afrického kardinála, ktorý je perfektom kongregácie pre medzináboženský dialóg. Chceli by sme tým uviesť do praxe myšlienku Svätého Otca, ktorý hovorí, že je dôležité, aby jednotlivé náboženstvá vedeli viesť medzi sebou dialóg. Tento rok sa modlil černoch pri hrobe svätého Cyrila – ortodoxného misionára byzantskej cirkvi z Východu. Takže to bola symbolika spolužitia a zjednocovania národov.

Aká bola vaša účasť pri príprave základnej zmluvy medzi Vatikánom a SR?

Zmluva sa pripravovala v Bratislave. Naša ambasáda na nej priamo nepracovala. Boli sme však v stálom kontakte. Na prvé výročie podpísania základnej zmluvy sme pripravili konferenciu o zmluvných vzťahoch Svätej stolice so štátmi sveta. Organizovali sme ju v spolupráci s pápežským východným inštitútom. Hlavný referát predniesli dvaja ministri zahraničných vecí: vatikánsky a slovenský. Prítomných bolo veľa významných osobností, akademici, profesori, veľvyslanci. Odznelo asi tridsať referátov, ktoré chceme vydať vo vydavateľstve Libreria Editrice Vaticana vo Svätej stolici. Neviem kedy naposledy vyšiel v tomto vydavateľstve pôvodný slovenský text. Zdá sa mi, že to bolo veľmi dávno. Stálo nás to veľa úsilia. Máme však radosť z toho, že medzinárodná vedecká konferencia bude knižne zdokumentovaná. Knihu by sme mali promovať na jeseň.

Vieme, že nekaždodenný úspech ste dosiahli aj pri prezentácii slovenského umenia.

Podarilo sa nám v teritóriu vypromovať, doslova vypromovať našich dvoch umelcov: akademickú sochárku Ľudmilu Cvengrošovú a akademického maliara Stana Dusíka, ktorého talianska kritika zaraďuje medzi najväčších umelcov 20. storočia. Ľudmilu Cvengrošovú som požiadal, aby urobila návrh na oficiálnu medailu pápeža Jána Pavla II na 21. rok jeho pontifikátu. Ona návrh urobila, ja som ho odovzdal a potom prišli dlhé mesiace čakania, neistoty, ... ale projekt bol vybratý a realizovaný! Slovenská umelkyňa je autorka oficiálnej medaily Jána Pavla II., ktorú pápež a vysokí predstavitelia Svätej stolice dávali prezidentom, premiérom a ďalším významným osobnostiam. Každá medaila je opatrená certifikátom, na jednej jeho strane je krátky životopis slovenskej sochárky Ľ. Cvengrošovej. Dostala sa doslova do celého sveta, ba je spolu s ostatnými medailami súčasného pápeža zamurovaná vo všetkých Svätých bránach v štyroch rímskych bazilikách... Slovenska je autorkou oficiálnej medaily Svätého Otca – to je ako vyhrať majstrovstvá sveta v tejto disciplíne a ešte trošku viac... Akademický maliar Stanislav Dusík žije a tvorí vo Florenci. Jeho výstavu sme robili v centre Ríma a v spolupráci s dnešným kardinálom C. Sepem, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Vydali sme krásny katalóg, ktorý ostal trvalý artefakt. Dávame ho našim hosťom ako vzácny darček. V júni bola v Ľavom ramene Karola Veľkého na Námestí Sv. Petra výstava európskeho umenia „Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe„. Podujatie smeruje k európskej konštitúcií ústavy. Bola na nej prezentovaná aj tvorba obidvoch spomínaných umelcov. Nepozval som ich ja, ale vatikánski organizátori – a to je veľmi dobrý signál. Veľvyslanectvo vydalo aj nádhernú knižku memoárov na Slovensku neznámeho operného speváka majstra Ladislava Pudiša Z Bešeňovej do Ríma, ktorý spieval na najznámejších európskych scénach.

Čomu sa možno vo Vatikáne ešte naučiť?

Vo Vatikáne som sa naučil pokore ... trošku. Nemal som v sebe pokoru a dodnes mi nie je až taká blízka. Pokora to vôbec nie je skromnosť, nemám rád ľudí skromných. Slováci nesmú byť skromní, naopak, majú byť hrdí. Tu som sa naučil však pokore pred inými. Veľký vplyv na moju zmenu v tomto smere má nechtiac terajší fantastický pápež, jeho prístup k ľuďom a úžasná životná filozofia.

Máte popri ňom ďalšie vzory?

Rovnako ako on na mňa zapôsobilo aj poznanie života Pátra Pia. Tu vo Vatikáne som si naštudoval jeho život, spoznal jeho činy, viackrát som bol na jeho hrobe v San Giovani Rotondo. Radím všetkým prečítať si jeho zaujímavo napísaný životopis, ktorý sa číta takmer ako detektívka. Zo života Pátra Pia zapôsobili na mňa dve skutočnosti: jeho fyzické a duševné utrpenie, ktoré by málokto z ľudí vydržal. On však proti osudu nereptal a bol pokorný. Ja by som nedokázal to, čo podstúpil a urobil tento svätý. Až takú pokoru sa v sebe nesnažím vypestovať. Nemám takéto ambície. Nemám ambície byť svätým.

Nesúvisí vaša pokora predsa len tak trošku aj s vekom?

Asi nie . Mám pokornú ženu, celé manželstvo s ňou žijem a nepriviedla ma k pokore. Zdá sa mi, že moja pokora neprichádza s vekom, ale že je to ten najpozitívnejší vplyv prostredia, v ktorom mám šťastie pôsobiť ako diplomat.

Za rozhovor poďakovala

Magda Hacková

Foto: archív mh


  1. Mužovi z Kysuckého Lieskovca namerali vyše promile 430
  2. Výstavba biokúpaliska je otázna, je možné, že mesto odstúpi od zmluvy 396
  3. Prioritou nie je titul, ale herný prejav, hovorí tréner florbalistiek Michal Vlček Foto 204
  4. V Krásne sa na jar pripravujú poctivo, trénujú takmer bez prestávky Foto 138
  5. Aká je pravda o rúbaní lesov Kysúc? Foto 130
  6. Lyžiarovi v Makove pomáhali leteckí záchranári Foto 125
  7. Urbaník rozhodol prvý víťazný zápas pre Třinec Foto 120
  8. Po trojhodinovej dráme idú do vedenia Malacky Foto 69
  9. Vodič na Okružnej ulici bol opitý, poškodil ďalšie vozidlá 57
  10. Kysuce: Nehôd vlani pribudlo, zomrelo sedem ľudí (mapy okresu) Foto 56

Najčítanejšie správy

Kysuce

Mužovi z Kysuckého Lieskovca namerali vyše promile

Dobre „potužený“ si sadol za volant 26-ročný muž z Kysuckého Lieskovca.

Výstavba biokúpaliska je otázna, je možné, že mesto odstúpi od zmluvy

Plány boli veľkolepé, či sa však s výstavbou biokúpaliska v Kysuckom Novom Meste skutočne začne, je otázne. Momentálne je jedným z problémov voda.

Prioritou nie je titul, ale herný prejav, hovorí tréner florbalistiek Michal Vlček

Dievčatá čakajú do konca sezóny dva významné vrcholy. V marci štartuje extraligové play-off a v máji cestuje šesť hráčok na MS do Švajčiarska.

V Krásne sa na jar pripravujú poctivo, trénujú takmer bez prestávky

Tréner Pavol Staňo zmenil v Krásne nad Kysucou koncepciu prípravy, prestávku skrátil na minimum.

Aká je pravda o rúbaní lesov Kysúc?

Kysuce sú podľa správy zaoberajúcej sa úbytkom lesov na Slovensku v porovnaní s ostatnými regiónmi najohrozenejšie.

Blízke regióny

Muža z Oravy stíhajú za vydieranie v Holandsku, chcel bitcoiny

Sofistikovanú formu vydierania si vymyslel 32-ročný Oravčan. Zameral sa na holandskú firmu a žiadal bitcoiny.

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

Oravským farmárom dochádza trpezlivosť. Čo urobia?

Samostatne hospodáriaci roľníci tvrdia, že novela zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy ide proti nim. Vraj prichádza nové združstevňovanie.

Leteckí záchranári pomáhali zraneným lyžiarkám

Záchranársky vrtuľník letel na pomoc zraneným lyžiarkam.

Z lyžovačky do nemocnice. Z Martinských holí dnes vrtuľník odviezol zranené dievča

​​​​​​​Dve zranené dievčatá odviezol z lyžiarskych svahov záchranársky vrtuľník rovno do martinskej nemocnice. Najskôr zasahoval na Martinských holiach, potom v Zuberci.

Všetky správy

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Kam sa posunula slovenská hokejová reprezentácia od posledného šampionátu v Kolíne? Slováci našli systém, disciplínu ešte nie.

Česi porazili USA a postúpili už do semifinále

Do olympijského turnaja vstúpili rozpačito.

Medailu môžu získať po 42 rokoch. Nemci senzačne vyradili Švédov

O medaily budú v Pjongčangu okrem Nemcov bojovať aj Rusi, Česi a Kanaďania.

Slovenskí oligarchovia chceli pomôcť, cesta nakoniec končí v poli

Nedokončený nadjazd na kraji Bratislavy neplánujú dostavať.