s elánom mladej devy. Varenie ju bavilo odmlada. Mnoho receptov sa naučila od starej mamy, ktorá jej hovorievala: „Len sa nauč dobre variť, nadosmrti si muža udržíš.„ Vždy keď si na to spomenula, pousmiala sa. Františka chytila na čosi iné. Nie na pečenú kačicu či plnené lokše. Keď však zistil, že je aj dobrá kuchárka, nemusela sa báť, že by jej ho odviedla iná. Pravidelne každú nedeľu chodieval k ním na obed, pričom nikdy nezabudol mame priniesť nejakú drobnú pozornosť. Otcovi zasa fľašu dobrej slivovičky. Aj dnes si dala na príprave večere mimoriadne záležať. Nachystala Františkovi jeho špecialitu. Plnený cesnákový bôčik s kapustou a knedľami. Zabehla do krčmy s džbánikom po čapované pivo. Jeho návraty boli presné. Bol železničiarom na neďalekej staničke, domov mal kúsok. Aj keby na stene neviseli pondusovky, vedela by, koľko je hodín. Dnes si mimoriadne dala záležať aj na servise. Boli spolu už tridsať rokov. Deti si založili vlastné rodiny, stále si však potrpela na kvalitné stolovanie. A František tiež. Aj preto sa vždy tešil domov. Žofia sa dnes necítila najlepšie. Dôvodom bola správa, ktorú mala mužovi oznámiť. Stále si v duchu premietala, ako ho privíta pri návrate z práce. Urobila si scenár, ako ho usadí, naloží mu do taniera obľúbené jedlo, naleje orosené pivo a začne. Keď počula šramot v chodbe, krvi by sa jej nedorezal . Ruky ochabli, líca zbledli. „Už len to mi chýbalo,„ pomyslela si. František vošiel do izby a labužnícky potiahol nosom. „Čo to máme dnes za dobrotu ?„ spýtal sa. Žofka bez slova nakladala na stôl, reč akoby jej useklo. „Ty si dnes akási chorá, alebo čo? Nemáš horúčku?„ spýtal sa. Mlčky pokrútila hlavou. Keď si spoločne sadli za stôl, ako to už robili tridsať rokov, nabrala odvahu a spustila. „Už pred mesiacom som bola u lekára s chrbticou. Vieš, že mám s tým neustále problémy. V poslednom čase už nepomáhajú žiadne lieky. Lekár mi odporučil kúpele. Vypísal preukaz. Budem tam tri týždne,„ vysypala zo seba. „Ale nemusíš sa báť. Navarím ti do „foroty„. Vždy keď prídeš, vyberieš si balíček z chladničky, dáš si ho do mikrovlnky. Si predsa šikovný chlap. Nemám iné východisko. Lekár hovoril, že ak sa nedám „dokopy„, môžem skončiť na vozíku,„ dodala smutne. František napriek krvnému tlaku, ktorý mu zvykol po dobrom jedle a dvoch krígľoch piva stúpnuť, pričom chytal farbu raka, tentokrát rapídne obledol. „To nemyslíš vážne. Kúpele? Keď ti ich predpísal, mali sme ísť obidvaja. Vieš čo sa robí v kúpeľoch? Bolo tam už viacero mojich kolegov. To nie sú kúpele, ale kupleraj. Každý z nich si našiel frajerku. Nechcem, aby si tam išla. Iba cez moju mŕtvolu,„ zručal.„Keď cez tvoju mŕtvolu, tak dobre. Zober si voľajaký hák čo používaš na železnici a klepni sa po hlave. Bude po tebe a môžem ísť,„ nasrdila sa Žofka. Ešte zafňukala, že celý život nikde nebola. Stále len vypeká husi, kačice, bôčiky, plní lokše a dusí kapustu. Celé dva týždne do odchodu sa nerozprávali. Oprala mu košele, nohavice, železničiarsku uniformu. Plnila mletým mäsom papriku, navarila segedínsky guláš, polievku zo špikových kostí, ktorú František miloval. U miestneho mäsiara mu kúpila údenú slaninku a ďalšie údeniny, ktoré si mohol bez problému hodiť do vody. Stačilo pridať horčicu a chren a mohol zakývať slečne „hlad„. Od toho dňa ako mu oznámila, že odchádza, František s ňou nerozprával. Začal chodiť v noci. Keď išla celá zúfalá s kufrom na železničku, neprišiel sa s ňou ani rozlúčiť. Mrzelo ju to. Pomyslela si však, že jej zdravie je prvoradé. Keď František chodil niekoľko dní so zvesenou hlavou, poradil mu kolega. Návštevu. Žofka, ktorá sa už oboznámila s areálom kúpeľov, si na lavičke všimla čudného muža. Sedel na lavičke. Na hlave mal klobúk, pod nosom veľké fúziská. V ruke držal paličku, s ktorou sústavne klopkal o zem. Tie ruky sa jej zdali akési známe. Keď ho sledovala dva dni, vedela presne. Je to František „No počkaj, pekne ti osladím tú tvoju špionáž,„ pomyslela si. Prisadla si a začala flirtovať. Stále otáčal hlavu na druhú stranu, občas ju pohladil rukou po kolene. Nebránila sa. Napokon, bol to jej muž. Potom to už nevydržala. Pustila sa do smiechu, ktorý nemohla utíšiť. Objala ho okolo krku a vybozkávala. Tešilo ju , že je niekto na tomto svete, ktorý ju má rád.
Iveta Hažíková