á a obce zo zákona prebrali zriaďovateľskú funkciu od 1. 7. tohto roku. Napriek stálym upozorneniam od samosprávy sa strašiakom pre nás v tomto období stáva otázka rozpočtu školstva na tento polrok. Tieto obavy sa začínajú naplno prejavovať. Štátna správa nám predkladá návrh delimitačných protokolov na podpis, pričom v zákone o štátnom rozpočte č. 586/2001 Z. z., § 13 sa hovorí, že tieto majú byť vzájomne obojstranne odsúhlasené, na základe čoho dostanú obce a mestá delimitačnú dotáciu. Obojstranné odsúhlasenie sa nerobí, obdržali sme predbežnú delimitačnú dotáciu, ktorá nezodpovedá 50-tim percentám rozpočtu tohto roku a nevieme, z čoho sa vôbec skladá a na základe akých kritérií ju máme rozdeliť medzi školy a školské zariadenia. Nemáme k dispozícii mimoriadnu účtovnú uzávierku k 30. 6., v prílohách delimitačného protokolu sme obdržali iba hodnotu na kapitole 630 – tovary a ďalšie služby. Preto nevieme posúdiť reálnosť a objektívnosť rozpočtu na tento polrok. V mnohých prípadoch máme i obavy z toho, či nám bola skutočne delimitovaná polovica oprávneného rozpočtu na tento rok.
Zatiaľ robíme všetko aby školstvo fungovalo, aby sme konflikt, ktorý vzniká pri delimitačných protokoloch, neprenášali na pedagógov a ďalších pracovníkov. Treba si však uvedomiť, že stav financovania obcí a miest je značne podvyživený, nemáme často na to, aby sme občanom zabezpečili samosprávne funkcie. Preto u prenášaných kompetencií bez financií niet právomoci. Nechceme nič viac, len aby sme dostali k dispozícii len čo najobjektívnejšie a najkomplexnejšie informácie.
Údaje v delimitačných protokoloch by nám mali poskytnúť ucelený obraz o rozsahu ale i stave toho, čo preberáme.
Z doterajšieho prístupu štátnej správy môžeme konštatovať, že sa hrubo porušuje zákon 506/2001 Z. z. o financovaní škôl, vôbec sa neuplatňuje normatív č. 293/2002 – 9, ktorým sa určujú počty zamestnancov, ďalej sa upravujú finančné normatívy na energiu, vodu a nájomné a výdavky na tovary a ďalšie služby. Možno sa budú niekomu zdať tieto slová silné, ale môžeme ich dokladovať týmito faktami: - na riadne prevádzkové náklady, t.j. energiu, vykurovanie, vodu nie sú vykryté napr. v Turzovke v hodnote 1,250.916,- Sk, na Podvysokej viac ako 560 tis., v Dunajove 45 tis., v Svrčinovci 50 tis., v Čadci 1,173 tis. Sk. Chýbajú, alebo doteraz nie sú rozpočtové prostriedky na poistenie majetku, likvidáciu komunálneho odpadu a ďalšie. – na krytie nárokovateľných mzdových nákladov chýbajú pre školy a školské zariadenia finančné prostriedky vo výške Turzovka – 1,423.165,- Sk a chýba 16,3 pracovníka, na Podvysokej 420 tis. a chýba 1 pracovník, Dunajov 60 tis. a chýbajú 2 pracovníci, nie sú vykrytí kuriči, Svrčinovec 30 tis., Čadca 3,418 tis., chýba 35,3 pracovníka. Je snaha okresného úradu presunúť pri delimitovaných funkčných miestach iba mzdové, ale nie príslušné prevádzkové náklady. Vytvorili sa zo škôl a školských zariadení právne subjekty, ale nie sú mzdové náklady na spracovanie účtovnej agendy, táto činnosť sa robí takpovediac na kolene.
- Neexistujú LV na objekty a pozemky, chýbajú peniaze na geometrické plány, nie sú spracované revízne správy na elektroinštalácie, bleskozvody, tlakové nádoby a kotolne, sú nefunkčné hydranty a hasiace prístroje. Hygienický stav často hraničí s možnosťou uzatvorenia.
- Nie sú často vysporiadané vlastnícke vzťahy.
- Na nevyhnutné opravy, ktoré by zabezpečili chod základných škôl a školských zariadení, napr. len v Turzovke je potrebných viac ako 10 mil. Sk, na Podvysokej 453 tis. Sk, V Čadci 32, 001 tis. Sk.
- Nie sú u všetkých prehlásené odberné miesta na energiu a vodu, majetok nieje vôbec poistený.
- Niektoré havarijné situácie neboli riešené ihneď v I. polroku a úmyselne sa presunuli do tohto obdobia, ako napr. havária kotolne ZUŠ v apríli v Turzovke.
Keďže obce nemajú financie na krytie a odstránenie týchto havárii, dôjde k uzatvoreniu chodu týchto škôl. Taktiež sa neodovzdali ani objekty niektorých bývalých malotriednych škôl, radšej ich necháva školská správa zdevastované, ničia sa ako napr. škola na Vyšnom konci, v Zákopčí a Olešnej.
Niektoré obce dostali rozostavané investície, ako napr. v Turzovke. Aj keď je plná dvojsmennosť na ZŠ a jej prevádzkový stav je kritický, na dostavbu školy v Závodí je potrebných viac ako 100 mil. Sk. Keďže mesto nemá tlačiareň na peniaze, nevie z akých prostriedkov túto dostavia a zabezpečí ju proti ničeniu a rozkrádaniu.
Tieto skutočnosti a fakty nasvedčujú o podcenení problematiky zo strany štátnej správy, silnejú však neopodstatnené hlasy „však ste to chceli„.
Z takýchto vyhlásení a argumentov nám je smutno, lebo tí, ktorí takto hovoria nepochopili, že súčasný stav je na hranici krachu a katastrofy. Samospráva si myslí, že úvahy, kto to chcel, sú v tejto chvíli nezmyselné. Ide nám predovšetkým o jasnú transformáciu spoločnosti a tvrdíme, že je dobre, že postupne sa budú tieto kompetentne financovať priamo bez rôznych zásahov politického a iného prerozdeľovania na úrovni krajských a okresných úradov.
Tieto naše obavy že neexistujú reálne a objektívne podklady o nákladoch jednotlivých škôl a školských zariadení potvrdzuje v I. polroku vygenerovaný vysoký dlh. Takže máme oprávnene vážne obavy, že podobný vznikne aj v tomto polroku a samospráva na jeho krytie nemá zdroje. Dochádzalo by i k obmedzovaniu prevádzkovania škôl a školských zariadení.
Vyzývame preto okresný úrad, ministerstvo školstva, ministerstvo financií, aby neprehliadli oprávnené pripomienky samosprávy. Delimitácia totiž úzko súvisí aj s mnohými ďalšími procesmi, napr. s pripravovaným návrhom štátneho rozpočtu na rok 2003. Žiadame pedagogických a nepedagogických pracovníkov, rodičov, združenia priateľov škôl, školské rady o pomoc a trpezlivosť pri zabezpečovaní kompetencií na úseku školstva.
Miroslav Rejda
primátor mesta Turzovka
Predseda Združenia miest a obcí Kysúc
