tisli sa jej do očí slzy. Mala osemnásť, skončila strednú školu a užívala si posledné prázdniny u starkej na dedine. V septembri mala nastúpiť ako účtovníčka do textilky v meste. U starých rodičov sa jej nesmierne páčilo. Bývali na dolniakoch, kde to bolo iné než na Kysuciach. Kopce a krásne lesy síce milovala, no rovnako aj slniečko, rovinu a vôňu hrozna. Rada chodievala s dedkom do vinohradu. Skončili vždy v hajloku, kde mal zásobu kvalitných vín. K tomu nesmeli chýbať chlieb, slanina a cibuľa. Zvykla si na tento rituál, ktorý sprevádzal každú ich návštevu vo vinici. Dedko jej ochotne vysvetľoval nielen veci okolo pestovania hrozna, tiež jeho spracovanie na mušty a vína. Vedel o tom krásne rozprávať. Natoľko, že aj ju problematika vinohradníctva chytila za srdce. Poučil ju aj o tom, ako sa správne pije víno. Musí sa skrátka urobiť zadosťučinenie oku, nosu i jazyku. V susedstve mal vinohrad pán Gašpar. „Máš šikovnú vnučku,“ začula Helena ako sused kričí na jej dedka. Potom sa rozprávali o nastávajúcej úrode. Gašpar ešte dodal, že aj on čaká vnuka Michala. Študoval medicínu v Bratislave. Vraj mu treba trochu fyzicky popracovať, pretože by z tých múdrych kníh načisto osprostel. Helena ho zbadala skôr, než on ju. Pozorovala ho ako trhá strapec, prikladá k ústam a hryzie šťavnaté bobule. Mal plavé kučeravé vlasy, modré oči. Na sebe mal akúsi dlhú halenu. Pripomínal jej niektorého antického boha, len si nevedela spomenúť ktorého. Zbadal ju a usmial sa. Úsmev mu opätovala. Akosi automaticky sa pohli jeden k druhému. Predstavili sa, a potom tárali o všeličom. Škole, priateľoch, rodičoch aj o vinohrade. „Helenka, mala by si mi viac pomôcť pri dome, stále len beháš s dedkom,“ dohovárala jej starká. Ten však na vnučku sprisahanecky žmurkol a už išli do vinice. Starý otec sa tváril, akoby nič nevidel. Samozrejme, že hneď od prvej chvíle vedel, že jeho obľúbené miesto sa stalo obľúbeným aj pre dvoch mladých zaľúbencov. Helena s Michalom sa na konci prázdnin dohodli, že si budú písať. Keď poštárka pravidelne prinášala listy, matka bola zvedavá, kto dcére píše. Tá vždy s úsmevom na perách a zasnenými očami odbehla do izby, kde horúčkovito otvárala obálku. Beznádejne sa do Michala zaľúbila. Vyzeralo to, že aj on do nej. V hrubých listoch jej písal o škole, o skúškach, o tom, čo povystrájali so spolužiakmi. Helene sa život nezdal až taký zaujímavý. Celý deň bola zatvorená v učtárni. Jej staršie kolegyne sa sústavne sťažovali na neposlušné deti, nedobrých manželov a hŕbu roboty, ktorá ich čaká po príchode domov. Dni sa jej zdali úplne rovnaké. Občas si zašla s priateľkou Marikou na diskotéku. Keď po ňu prišiel nejaký chlapec, hneď ho porovnávala s Michalom. Samozrejme žiaden nemal také krásne oči, nos či vlasy. O postave nehovoriac. Nevedela sa dočkať nasledujúceho leta. Celú dovolenku plánovala stráviť u starkých na dedine. Michal jej tesne pred odchodom napísal, že si vybavil brigádu v akomsi mestskom špitáli. Môže ho tam vraj prísť navštíviť. Aj bola. Michal ju predstavil kamarátom ako svoju dobrú priateľku. „Máš celkom šikovnú babu,“ skonštatovali, keď Helena odišla. Páčilo sa im, že nebola cintľavka a nezľakla sa ani mŕtvoly, ktorú zrovna viezli na patológiu. „Je to odvážne dievča, mal by si sa jej držať,“ radili kamarátovi. Vo vinohrade spolu strávili spolu asi päť dní. Helene skončila dovolenka, musela sa vrátiť domov. Michal vyzeral smutný, že zvyšok prázdnin bude musieť stráviť bez nej. Listy jej chodili naďalej. Boli príjemným spestrením jej nudného života. Po čase Helena zistila, že čaká dieťa. Bola veľmi nešťastná. Vedela, že riešenie nebude jednoduché, pretože Michal študuje. Napísala mu novinku v liste. Michal neodpísal. Prišiel osobne a požiadal jej rodičov o ruku. Nemohla tomu uveriť. Myslela si, že sa bude vykrúcať, no on sa zachoval ako gentleman. Bol aj pri pôrode, keď sa narodil Mirko. Očividne mal zo syna radosť. V tom čase sa nemohla na Michala sťažovať. Bol dobrý otec, pozorný manžel. Neskôr sa však nechal zlákať cudzinou a dobrým zárobkom. Helene povedal, že tam vytvorí pre nich nový domov, neskôr, keď budú mať dosť peňazí, sa vrátia. Opäť jej chodili listy. Postupne ich počet klesal, až prišiel posledný. Bolo v ňom napísané, že sa musí rozviesť. Učarovala mu nielen tamojšia príroda, ale aj sestrička, s ktorou čakal dieťa. Dnes je už z Mirka mládenec, chodieva pomáhať prastarému otcovi do vinice. Helena chodieva s ním. Má rada leto a vinicu, ktoré sú spomienkou na jej veľkú, životnú lásku.
Iveta Hažíková
