sekticídnej ochrany rastlín, ktorá sa v poľnohospodárskom svete začína intenzívne presadzovať a má určité možnosti a opodstatnenie aj v záhradkárstve.
Ak ste pozorne čítali predošlé príspevky, iste ste postrehli určitú rozpornosť v princípe dôkladnej preventívnej ochrany a požiadavky minimálneho pôsobenia cudzích látok – pesticídov, najmä insekticídov na prirodzené biologické prostredie záhrad a hlavne na ľudí v nich. Práve túto rozpornosť, okrem ďalších požiadaviek, sa snaží riešiť novší smer v ochrane rastlín, a to takzvaná integrovaná ochrana. Má za úlohu zabezpečiť dobrú úrodu nezávadných plodín a ovocia skutočne s minimálnym možným použitím chemických prípravkov aj za cenu menšieho poškodenia rastlín spôsobeného škodcami. Jej požiadavkou je urobiť ešte pred sejbou alebo sadením bezpodmienečne všetky možné opatrenia tak, aby sa počas života rastlín museli najmä insekticídy použiť len výnimočne, teda v minimálnej miere sa tu uplatňujú všetky požiadavky agrotechnickej prevencie, ako sú: výber najvhodnejších a najodolnejších druhov a kultivarov pre dané klimatické a pôdne pomery, kvalitná príprava pôdy a dodávanie dostatočného množstva biologicky zrelého kompostu, udržovanie potrebného obsahu živín a vlahy v pôde, správny rez a úprava korún stromov, neprehustené výsadby, zvýšenie dôrazu na udržiavanie biologickej hygieny v záhrade (dôkladné odstraňovanie všetkých chorých častí rastlín spaľovaním a ostatných organických zvyškov kompostovaním, napr. opadaných listov a pod.). Súčasťou toho je aj mechanická preventívna ochrana.
„Úľavy“ v chemickej ochrane v rámci princípu integrovanej ochrany si treba dôkladne uvážiť v závislosti od pestovaných druhov, kultivarov, okolitého zamorenia škodcami a klimatických podmienok. Teda princípy chemickej časti integrovanej ochrany sa môžu od seba podľa jednotlivých klimatických oblastí a lokalít podstatne odlišovať.
Základom tohto princípu je brať maximálny ohľad na človeka ako výkonného orgánu ochrany a hlavne ako konzumenta poľnohospodárskych produktov, ďalej na ošetrované rastliny a rastlinné i živočíšne spoločenstvá. Veľmi dôležité je neničiť všetok hmyz a huby okolo seba, ale vytvoriť si spoľahlivý pozorovací systém, ktorý by nás neklamne upozornil na to, kedy rozšírenie škodlivého činiteľa napriek všetkým preventívnym agrotechnickým opatreniam prestúpilo takzvaný prah ekonomickej významnosti škodcu, teda kedy už musíme chemicky zasiahnuť.
Prahom ekonomickej významnosti škodcu sa rozumie také jeho premnoženie, ktoré môže spôsobiť na rastlinách a úrode škodu v hodnote rovnajúcej sa nákladom na chemický zásah. Potom ale použijeme len vysoko selektívne prípravky, teda účinné len na jedného škodcu. Takémuto prípravku sa približujeme svojimi vlastnosťami čiastočné Pirimor, účinný proti voškám.
V uplatňovaní tohto princípu sú problémom potrebné odborné znalosti o škodlivých činiteľoch a možnosti pri zriaďovaní spoľahlivej signalizácie. Časť signalizácie je založená na sledovaní poveternostných podmienok, a to najmä pri hubových chorobách, ako aj na priamom pozorovaní vývinu rozsahu rozšírenia škodcu (obaľovač, vošky a pod.). Toto je pre záhradkára časť dosť dostupná, ale priame pozorovanie robiť môže. Dobre sa však uplatní aj feronová signalizácia.
Princíp integrovanej ochrany môže teda dôsledne využívať len skúsený a odborne zdatný záhradkár. Pri osadovom záhradkárení túto ochranu niektorých vo väčšej miere pestovaných druhov môže organizovať osadový výbor. Neodborné použitie tohto nového princípu môže totiž zapríčiniť veľké škody. Preto ak chceme v budúcnosti použiť integrovanú ochranu vo svojej záhrade, čo by bolo žiaduce, musíme sa podrobne oboznámiť s podmienkami života, rozmnožovania a citlivosti škodlivých činiteľov študovaním odbornej literatúry.Emil Maslík,
tajomník OV SZZ Čadca