konateľ spoločnosti právne uzatvárať zmluvy vlastne sám so sebou ako fyzickou osobou, napríklad pracovnú zmluvu alebo zmluvu o nájme garáže, ktorá je v osobnom vlastníctve spoločne s manželkou? Ako to bude s príjmom mňa a manželky, musím ho zdaniť? Bude nájomné uznateľné ako daňový náklad s. r. o.?
A. D., Krásno nad Kysucou
Podľa § 105 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jedna osoba. Pokiaľ je jediný spoločník súčasne konateľom spoločnosti a uzatvára zmluvu so spoločnosťou, podpisuje ju dvakrát, raz ako fyzická osoba a raz ako konateľ s. r. o. Uvedený postup platné právne predpisy dovoľujú.
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky. Prenajímateľom je spravidla vlastník veci. Vo vašom prípade prenajímateľom garáže budete spolu s manželkou ako fyzické osoby a nájomcom bude s. r. o.
Musíte však pritom dbať na daňové dopady tohto vzťahu:
- príjem z prenájmu fyzickej osoby (predpokladáme, že nemáte ako fyzické osoby živnostenské oprávnenie na prenájom) je príjmom podľa § 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov,
- podľa § 23 ods. 6 zákona o daniach z príjmov ide o vzťahy medzi tuzemskými závislými osobami, na ktoré sa ďalej vzťahuje ustanovenie odseku 9 tohto paragrafu, pokiaľ ide o výšku dohodnutého nájomného.
Nájomné je daňovo uznaným výdavkom u s. r. o. Podľa § 24 ods. 3 písm. f) zákona o daniach z príjmov je daňovým výdavkom len po zaplatení.
Pokiaľ so spoločnosťou uzatvoríte pracovnoprávny vzťah (riadny pracovný pomer, pracovný pomer na čiastočný úväzok, dohodu), váš príjem bude zaradený do § 6 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov.
* * *
Zamestnávame občana na civilnej vojenskej službe. Chceli by sme vedieť, či má nárok na stravné lístky ako ostatní zamestnanci (vyplácame mu tzv. stravné, ktorého výšku nám určuje vojenská správa)? Má tento zamestnanec nárok na dovolenku a v akej výške? Môžeme takémuto zamestnancovi určiť pohyblivú pracovnú dobu (t. j. podľa toho, kedy firma bude práve potrebovať jeho prácu, napr. jeden deň o 8,00 hod. a druhý deň o 10,00 hod)?A. B., Čadca
Občan vykonávajúci civilnú službu má nárok, aby mu zamestnávateľ poskytoval v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe v znení neskorších predpisov stravu najmenej trikrát denne v hodnote stravovacej normy vojaka základnej služby.
Keďže spomínaná stravná norma je v súčasnosti 75 Sk (24 Sk raňajky, 28 Sk obed, 23 Sk večera), zamestnávateľ je povinný riešiť stravovanie občana v tejto čiastke. Z uvedeného vyplýva, že mu nemôže poskytnúť stravné (tzv. Gastro) lístky. Ak by mu totiž v nami uvedenej čiastke lístky zabezpečil, na jedlá by si občan musel priplácať, čo je neprípustné, ak by mu zamestnávateľ dal lístky vo vyššej hodnote než zákon stanovuje, nemohol by si to uplatniť v základe pre výpočet dane.
Peňažnú náhradu za stravné možno poskytnúť občanovi len za neodobratú stravu v dňoch dovolenky.
Na základe § 11 ods. 1 uvedeného zákona poskytuje zamestnávateľ občanovi za každý rok civilnej služby riadnu dovolenku v rozsahu zodpovedajúcom dovolenke vojaka základnej služby (podľa § 116 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe prináleží za 12 mesiacov služby 28 dní dovolenky).
Výkon práce občana vykonávajúceho civilnú službu nesmie prekročiť týždenný pracovný čas ustanovený v pracovnoprávnych predpisoch pre obdobnú prácu. Z uvedeného vyplýva, že takýto občan môže mať stanovenú pohyblivú pracovnú dobu, avšak dĺžka týždenného pracovného času nesmie prekročiť 42,5 hodín.
Radí vám
JUDr. MIROSLAV STOPKA