aj apoštol Pavol a mnoho alších pútnikov
Nemusíte byť členom žiadneho mafiánskeho klanu. Ak sa chcete zo dňa na deň stať milionárom, poradíme vám. Stačí vycestovať do Turecka. Tam totiž aj za pár slovenských koruniek dostanete milión. Lákadlom je samozrejme čistá a nedotknutá príroda, vyzerajúca ako v deň stvorenia. Pobrežie je pokryté citrónovými, pomarančovými, banánovými a avokádovými plantážami, palmami a poliami bavlny. Noe asi vedel, prečo pristal so svojím korábom na hore Ararat.
Prirovnanie „fajčíš ako Turek„
je skutočne namieste. Ide zrejme o najväčšiu neresť tohto národa. Tabuľky s prečiarknutou cigaretou uvidíte naposledy v lietadle. Ktovie, kedy začali tomuto zlozvyku holdovať. Spokojní sú však predajcovia, pretože tento druh artiklu ide na dračku. Tradíciu má aj fajčenie vodných fajok. Takéto „bafkanie„ má čosi do seba. Našinec si všimne, že niektorí Turci vyzerajú po príliš dlhom posede pri vodnej fajke akoby si uhli pravej slovenskej slivovice. Nuž, každá tradícia má svoje čaro.
Krížik na krku nenosia
Bodaj by. Islam je síce v Turecku podľa ústavy súkromnou záležitosťou, faktom je, že až 98 percent Turkov sa hlási k moslimskému náboženstvu. Islam je monoteistické náboženstvo, ktoré založil v 7. storočí prorok Mohamed, ktorý sa považoval za Proroka, akými boli aj Mojžiš a Ježiš Kristus. Mohamedovi sa zjavil Boh (arabsky Allah) prostredníctvom archanjela Gabriela. Samotné slovo „islam„ znamená v preklade „podriadenie sa Bohu.„ Islam je náboženstvo zakladajúce sa na viere a skutkoch proroka Mohameda, ktoré sú zahrnuté v koráne. Korán (arabsky predčítanie) je náboženská kniha moslimov napísaná v 7. storočí. Pozostáva zo 114 kapitol so 6666 veršami. V koráne je zakotvený mravný kódex moslimského sveta. Náboženstvo vyznáva viac ako 450 miliónov veriacich od Maroka na západe až po Pakistan na východe. Turecké kmene, ktoré prijali islam okolo roku 800, si podmanili Malú Áziu ako bojovníci za vieru a rozmach Osmanskej ríše, ktorá sa stala svetovou mocnosťou. Boje prebiehali pod Prorokovou zelenou vlajkou. Turci uznávajú jediného boha Allaha, po živote na zemi očakávajú posmrtný život. Islam vo všetkých podobách ovplyvňuje veľa oblastí súkromného a verejného života. Päťkrát denne muezzin z mešity zvoláva veriacich k modlitbe. V období ramadánu, pôstneho mesiaca, sú kaviarne a čajovne prázdne. Muži sa podľa náboženských predpisov umývajú v očistných fontánach krátko predtým, ako sa zhromaždia k piatkovej modlitbe. Počas pôstu moslimovia nesmú v dobe od úsvitu do západu slnka jesť, piť a fajčiť. Aspoň raz za život musí každý vykonať púť do Mekky. Strediskom náboženského života je mešita. Pred mimberom sa nachádza tribúna, z ktorej muezíni pred začiatkom modlitby vyvolávajú posledné verše vyznania k modlitbe a počas ceremoniálu spevavo citujú partie z koránu. Naľavo od tribúny sa nachádza kazateľnica, z ktorej zaznieva pred modlitbou imámova kázeň. V zadnej časti mešity je vyhradené miesto na modlenie pre ženy. Nie vraj preto, žeby žena bola pred bohom menej ako muž. Pri modlitbe by sa však každý veriaci mal svojou mysľou celkom oddať bohu a pekná žena stojaca v mešite vedľa muža by mohla jeho myšlienky odpútať iným smerom.
Brušné tanečnice lákadlom
Súčasná turecká ľudová hudba sa líši od klasickej, ktorá panovala na dvore osmanského sultána. Ešte donedávna neexistovali žiadne zápisky o ľudovej hudbe a táto neupadla do zabudnutia len vďaka asiklarom (spevákom). Typickým hudobným nástrojom je veľký bubon davul a kúželovitý hoboj zurna. Z centrálnej Ázie pochádza janičiarska hudba. Je to oslavná vojenská hudba, ktorá sa ešte aj dnes predvádza v Istanbule v originálnych kostýmoch. Turecký pop, čiže hitparádovú zmes turecko-orientálnej hudby a moderného aranžmá, ktorá je prispôsobená západnému vkusu, je počuť skutočne všade. V autobuse, v reštaurácii, na pláži, na diskotéke. Ľudové tance sú v každej oblasti Turecka iné a majú svoje charakteristické kroje. Známy je napríklad horon, ktorý tancujú muži v čierno-strieborných kostýmoch. Pochádza z pobrežia Čierneho mora. Tanec s lyžicami, ktorý je známy v oblasti medzi Konyou a Silifke, sa volá kasik qyunu. Farbisto odetí tanečníci podkresľujú hudbu párom lyžíc v každej ruke. Tanec s mečom a štítom – kilic kalkan, symbolizuje osmanské dobytie mesta Bursa. Muži v tradičných kostýmoch tancujú za sprievodu cinkajúcich mečov a štítov. Zeybek je egejský tanec mužov, ktorí tancujú v pestrých kostýmoch. Má symbolizovať ich statočnosť a odvahu. Keďže o rôzne folklórne večery ktoré majú turistom spríjemniť dovolenku nie je núdza, máte možnosť vychutnať si to, či ono. Uhádli by ste, čo cudzincov, najmä mužskú časť, zaujíma najviac? Samozrejme brušné tanečnice. Ich vrtenie nemá konca – kraja. Keď si doma pravý Slovák ľahne po príchode na gauč a pustí televízor s tým, že je unavený, pri brušných tanečniciach pookreje. Ešte sa nestalo, že by niektorý protestoval, keď si ho „brušáčka„ vyberie za partnera a nežne mu začne krútiť bruchom a ritkou. Dostane sa do lepšieho rytmu, ako keď je so žienkou na podnikovom plese.
Verejné domy majú tradíciu
Nemáme na mysli tie klasické, aké poznáme u nás. Ide o „kúpeľné“, nazývané „hamam„. Islam nariaďuje dodržiavanie prísnych očistných pravidiel. Muži a ženy navštevujú zvyčajne oddelené kúpele. V malých mestách, kde je len jeden kúpeľný dom, muži a ženy ho navštevujú v rozličných dňoch. V strede mramorových kabín sa nachádza gobektasi (kameň). Na tento sa návštevník vystrie, aby sa najprv zbavil potu a potom sa s „tellak„ (pre mužov) a „natur„(pre ženy) zbaví starej kože a nechá sa masírovať. Táto procedúra znamená dôkladnú očistu a zároveň podporuje krvný obeh. Kúpeľné domy sú veľmi zaujímavé aj po architektonickej stránke.
Tradíciu predstavuje
výroba viazaných kobercov. Nadväzuje na prastarú, ktorá bola blízka turkmenským nomádom zo strednej Ázie. Podlahové koberce sú väčšinou s geometrickým alebo kvetinovým vzorom. V osmánskej dobe vznikla vďaka perzskému vplyvu konečná podoba vzorov. Zhotovujú sa ručne a vyrábajú ich takmer výhradne ženy. Viažu sa uzlík po uzlíku. Na kvalitných kobercoch je to 6 až 7 uzlíkov na centimeter, čo je 420 tisíc uzlíkov na meter. Takže keď vás budú prenasledovať predajcovia kobercov, spočítajte si uzlíky. Čím viacej, tým lepšie. Budú vás isto presviedčať, že vám môžu svoj výtvor zaslať aj lietadlom. Nuž, ak máte novopostavený dom, nedajte na bývalé rady našich federálnych politikov, že najlepšie sú domáce výrobky. Napokon, ani oni si nekupovali autá, svetre či viazanky v domácich obchodoch. Prečo by ste mali trpieť hriechmi minulosti. Nechajte si doviezť koberec rovno z Turecka. Vytiahnite však „štrimfľu„ spod matraca a poraďte sa s psychológom, ako zvládnuť návštevu na colnom úrade.
Nemusíte do Sevilly,
ak chcete stretnúť pravého barbiera. Tými sa Turecko len tak hemží. Ak váš partner konštatuje, že kvôli zaneprázdnenosti doma nemal čas na návštevu kaderníctva a musí sa pri 50 stupňových teplotách (bez tieňa) dať bezpodmienečne ostrihať, podržte ho v takejto situácii. Skôr ako za hodinu a pol sa totiž odtiaľ nedostane. A viete, čo je to pre takého Slováka za stres, keď je doma zvyknutý na maximálne pätnásťminútový limit a vyplatenie 30 Sk? Turecký holič si dá skutočne záležať na svojej práci. Barbierstvo tu malo pravdepodobne tradíciu ešte skôr, ako v roku 630 Mohamed vykonal púť z Mekky do Mediny, počas ktorej mu bolo veľmi horúco a musel sa dať ostrihať. Najskôr to začína klasikou, ktorú poznáme aj u nás. Ide však len o prvý dojem. Keď na rad vstúpia rôzne flakóny, gely a hrebene, zistíte že očista má v tejto krajine naozaj svoje špecifiká. Po troch umytiach, piatich strihaniach, štyroch fúkaniach a dvadsiatich mazaniach sme nadobudli presvedčenie, že treba ťahať peňaženku a čakať na najhoršie. Naše milióniky budú nenávratne fuč. Nestalo sa. Barbier sa premenil na fakíra. Vytiahol akúsi dlhú tyčinku. Podobala sa tej, akú používame na očistu sluchových orgánov. Bola však oveľa väčšia. Namočil ju do fialkastej tekutiny a zapálil. Nečudo že zákazník sa začal mykať, keď mu začal s ohňom opaľovať chĺpky okolo uší a krku. Zľakol sa, že chce z neho urobiť holohlavého bojovníka, ktorý voľakedy s mečom v ruke navštívil aj jeho slovanskú vlasť. Prišívanie vrkoča sa našťastie nekonalo. Procedúra však neskončila. Pokračovala masážou chrbta, lúskaním prstov a naprávaním horných končatín. Vyzeralo to tak, že tento deň sa na pláž nedostaneme. Barbier zistil, že chudákovi Slováčiskovi dal síce ako-tak do poriadku hlavu, no s jeho zdravím to bohvieako nevyzerá. Ponúkol mu preto masáž celého tela spojenú s odstraňovaním chĺpkov. Podarilo sa nám ho presvedčiť, že úmorné horúčavy nás zmorili a tak pre tento deň vystačíme s úpravou hornej partie. Nenechal sa zaskočiť. Zachvíľu sme mali na stole osviežujúci zelený čajík. Ten vôbec nebol príčinou toho, že sme pri platení mali zelenú farbu. Náš hotelový barbier síce nebol „sevilčan,„ bol však pravým synom svojho národa, obdareného obchodným duchom.
Ak ste v Turecku,
nenechajte si ujsť Pamukkale. Tento jedinečný prírodný fenomén prirovnávajú mnohí k „bavlnenému zámku„ Turecka. Pamukkale je od Side vzdialené približne 380 kilometrov a leží 850 metrov nad morom. Vzniklo pred 15 tisíc rokmi na mieste geologického zlomu. Vlny bizarne pritekajúcej, vápno obsahujúcej a rádioaktívnej vody, 45 stupňov teplej s množstvom oxidu uhličitého, sú liečivé. Pôsobia proti mnohým ťažkostiam. Veľké a malé vápencové základne s termálnou vodou vyčnievajú do krásneho údolia. V blízkosti liečivých prameňov vybudovali starí Rimania mesto nazývané Hierapolis. Cestou uvidíte najhlbšie more Turecka Salda Golu s hĺbkou 185 metrov. Bývalé kúpele sú dnes premenené na múzeum. Je tam tiež rímske divadlo z 2. storočia a za Frontiovou bránou sa rozkladá severná nekropola, najväčšie mesto mŕtvych v Malej Ázii.
Turecko je krajina,
ktorá sa stala v posledných rokoch jedným z najobľúbenejších cieľov dovolenkárov. Svojou tisícročnou tradíciou ponúka návštevníkom veľa pamätihodností svetového významu. Archeologicky zaujímavé sú náleziská v antických mestách - Pergamon, Efez, Trója, Side, Perge a Aspendos, ktoré upútajú každého záujemcu o dejiny. Právom dostalo Turecko názov „krajina kultúr„. Svetoznáme mesto Trója vás zavedie až do roku 3000 p.n.l. Keď uvídíte pozostatky po asýrskych kolóniach a dokumenty písané v klinovom písme, stanete sa svedkami dejín.
Najkrajším mestom
tureckého pobrežia je Antalya. Leží medzi tmavomodrým Stredozemným morom a majestátnymi kopcami pohoria Taurus. Ide o prístavné mesto, jedno z najobľúbenejších turistických centier. Má 400 tisíc obyvateľov. Vďaka uliciam lemovaným pomarančovníkmi a palmami, krásnym parkom, malebným starotureckým domčekom a historickým monumentom, je Antalya veľmi obdivovaná. Známa je aj tým, že apoštol Pavol vstúpil na tunajšiu pôdu počas svojej prvej misijnej cesty. Pri potulkách udržiavanými ulicami budí pozornosť predovšetkým elegantný minaret mešity Yivli v centre mesta s 38 m vysokou vežou. Je to neodmysliteľný symbol mesta. Vybudovali ho v 13. storočí na príkaz sultána Seldžukov Alaeddina Keykubata. Každoročne na jeseň sa koná v Antalyi festival filmu a umenia „Zlatý pomaranč“. Niektoré koncerty a divadelné predstavenia si návštevníci môžu pozrieť v antickom divadle Aspendos.
A čo mladé utekalo
a čo staré nevládalo, stojí v známej básni Turčin Poničan. Autor sa opieral o historické fakty, naši predkovia však inváziu týchto bojovníkov zažili na vlastnej koži. Ak vám dnes v Turecku povedia „dobrý den„, nemusí ísť o potomkov janičiarov, ktorým v krvi kolovala slovanská krv. Ide o biznis, ktorý ich núti naučiť sa zopár fráz vo všetkých jazykoch. Na druhej strane objavíte v tejto exotickej krajine aj belších jedincov s modrými očami. Napokon paša zvykol mať vo svojom háreme ženské zastúpenie z rôznych kútov sveta. Turkom sa očividne naše dievčatá páčia. Tie si často nepotrpia na prílišnú cudnosť a ukážu to, čo im príroda nadelila. Nečudo, že sa nemôžete dočkať plážového predavača, ktorý stojí s vypúlenými očami a táckou naloženou melónmi či občerstvujúcimi nápojmi. Potom
sa stáva, že si niektoré naše devy donesú domov viacero suvenírov. Na rozdiel od náušníc či retiazky sa z niektorých môžu „tešiť„ až po deviatich mesiacoch.
Pripravila:
IVETA HAŽÍKOVÁ
Snímky: (jkl)
