i Eva, keď sa s kamarátkou Zuzkou definitívne rozhodli pre dovolenku v zahraničí. V cukrárni, kde si dali šľahačkové poháre, sa dohovárali, čo všetko si zoberú. Rodičia Evy veľa radosti z pripravovanej cesty nemali. „V Taliansku žijú mafiáni. Ešte sa vám tam čosi stane. Ste príliš mladé na takú dovolenku,„ lamentovala matka. Eva ju objala okolo krku a sľúbila, že si budú na seba dávať pozor. Konečne nastal vytúžený deň a obidve dievčatá nastúpili do autobusu, ktorý ich mal priviezť k vytúženému moru v Taliansku. Keď prechádzali jednotlivými zahraničnými mestami Eva pozerala z okna s naširoko otvorenými očami. „Tak toto je cudzina,„ zavzdychala. Všetko sa jej zdalo krajšie, exotickejšie ako doma. Keď zastavovali na benzínových staniciach, kde mohli použiť sociálne zariadenia, prípadne si niečo kúpiť, jej obdiv neklesal. Všade naokolo rástli oleandre a jej sa to nesmierne páčilo. Rovnako aj hotel, v ktorom mali stráviť nasledujúce dva týždne, sa jej zdal ako z rozprávky z Tisíc a jednej noci. Bol v blízkosti piesočnatej pláže. Len čo im poslíček odniesol batožinu do hotelovej izby, zlákal ich škrekot kormoránov. „To je nádhera. Tak tatko vyzerá more. Je oveľa krajšie ako na obrázkoch,„ nechala sa unášať Eva. Zuzka už bola v Grécku a tak jej všade sa rozlievajúca voda nepripadala ako siedmy div sveta. „V Grécku bolo krajšie. Toto je akési špinavé,„ skonštatovala. Eva sa však jej slovami nedala odradiť a pobehovala naboso po mäkučkom piesku. Čakala ich prvá večera. Vyobliekali sa do nových šiat, ktoré si kúpili doma v luxusnom butiku. Vyčesali si dlhé vlasy a vybrali sa do jedálne. Obidve vyzerali ako bábiky. Po príchode do obrovskej miestnosti, kde stolovalo viac ako päťsto ľudí, si ich so záujmom obzerala najmä mužská časť osadenstva. Čašníci sa predbiehali v obsluhovaní. Dve modrooké blondínky ich priťahovali ako magnet. „Tamten čašník je celkom súci,„ povedala Eva. „Všetci sú rovnakí. Najskôr ťa zbalia, tvrdia, že si jediná, keď odídeš, hneď si nájdu druhú,„ sucho odpovedala Zuzka. Takúto letnú lásku zažila v Grécku. Skončila sa zároveň s dovolenkou. Giovani, z ktorého Eva nemohla spustiť oči, pochádzal z Ríma. Študoval právo a prácou v známom letovisku si chcel finančne prilepšiť. Hneď na druhý deň mal voľno a tak pozval obidve dievčatá na diskotéku. Priviedol kamaráta, aby aj Zuzka mala spoločníka. Neskôr už chodili dvojice oddelene. Dievčatá sa stretávali nadránom v hotelovej izbe a rozprávali si, čo zažili. Eva sa do Giovaniho bezhlavo zaľúbila. Rovnaký cit prepukol aj u talianskeho mladíka. Nepatril k prelietavým, Eva sa mu veľmi páčila. Niekoľko dní pred odchodom spečatili svoju lásku. Vymenili si adresy a sľubovali, že si budú písať každý deň. Po návrate domov Eva netrpezlivo čakala poštárku. Gio-
vani svoj sľúb dodržal. Kúpila si slovník, aby rozumela všetkému, čo jej píše. Keď povedala matke že je tehotná, takmer omdlela. Nadávkam nebolo konca kraja. Napísala to aj Giovanimu. Sľúbil, že hneď ako bude mať prvé prázdniny, príde. Lekári neskoro zistili, že Eva má ťažký druh rakoviny. Zomrela pri pôrode, chlapčeka sa im podarilo zachrániť. Evini rodičia si ho odniesli domov. Listy od Giovaniho naďalej chodili, no matka nemala silu odpovedať ani na jeden z nich. Jedného dňa zavŕzgala bránka na ich dome. Po chodníku kráčal mladý muž. V ruke niesol veľkú kyticu. Nechcel uveriť tomu, čo sa stalo. So slzami v očiach položil na stôl dve krabičky. V jednej bol krásny prstienok s bielym očkom, v druhej dve obrúčky.
IVETA HAŽÍKOVÁ
