Chov danielov na Slovensku má stúpajúci trend

Musíte mať chuť, pevnú vôľu, lásku k zvieratám, tr

ochu peazí a dobrý ekonomický výsledok sa dostaví

Danielia zver sa u nás chová v súčasnosti vo voľnosti, vo zverniciach a zverofarmách. Každý z týchto spôsobov chovu má svoje špecifiká, tieto sa však žiaľ nie vždy, rešpektujú. Daniel škvrnitý a muflón obyčajný patria medzi nepôvodné druhy. Ich chov nie je náročný a darí sa mu aj na Kysuciach. Jedného z chovateľov sme navštívili a rešpektujeme jeho želanie, aby sme nezverejňovali meno. Je to príjemný človek a skutočný znalec prírody so všetkým, čo s tým súvisí. Vo svojej voliére chová desať danielov a ochotne nám povedal, kde majú pôvod. „Daniel pochádza z prednej Ázie a muflón z Korziky a Sardínie. Daniele sú veľmi prispôsobivé, je to kvalitná divina a má aj atraktívnu trofej. Muflóny na Kysuciach nežijú. V roku 1964 doviezli daniela na Zákopčie. Na prírodné podmienky si rýchlo zvykol a rozmnožil sa,„ hovorí úspešný chovateľ. Podľa odborníkov je trofejová kvalita danielej zveri v našich zverniciach neuspokojivá. Farmový chov by mal byť zameraný na produkciu kvalitnej diviny ako značkového bioproduktu, ale táto produkcia je u nás zatiaľ veľmi nízka, lebo nezabezpečuje dostatok príjmov, takže sama o sebe je stratová.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Chov si nevyžaduje

zvýšenú starostlivosť

Na Kysuciach je päť chovov. Z toho vo Vychylovke je jeden chov, kde je aj jelenia zver. Z ekonomického hľadiska je výhodné chovať viac kusov. Nech si nikto nemyslí, že na takomto chove zbohatne. Chovatelia danielov to robia skôr pre svoje potešenie, alebo pre radosť. Chová sa aj pre trofej a samozrejme pre kvalitnú divinu. Daniele nie sú náročné na potravu. Čo je tiež dôležité, málo „zošľapávajú“ pôdu. Napríklad u jeleňa je to horšie, lebo pri svojej váhe (cez 100 kg) zošliape pôdu, vzniká blato, čo je problém. Danielovi stačí seno a počas roka zelená paša, jadrové krmivo, odpad, burgyňa, repa, jačmeň, ovos kukurica, soľ...

Spôsob chovu je rôzny

Niektoré zverofarmy popri produkcii diviny sa orientujú aj na predaj živej zveri na ďalší chov, prípadne priamo na poľovnícke využitie. Proti tomu nemožno nič namietať, lebo naše zverofarmy sú veľmi veľké a zver v nich nie je domestikovaná, ani skrotená. Športový a trofejový lov zveri je vo zverofarmách z etických dôvodov zakázaný, treba však konštatovať, že toto sa nie vždy dodržuje. Voľný chov danielej zveri sa delí na chov v danielich lokalitách, kde má byť hlavnou zverou a na chov mimo týchto lokalít, kde je vedľajšou zverou. V súčasnosti je dosť problémov, lebo niektoré lokality celkom zanikli, iné boli devastované a treba rozhodnúť o ich revitalizácii, prípadne zrušení, ale vznikli aj nové, kvalitné populácie danielej zveri, ktoré by prípadne mohli spĺňať podmienky na vyhlásenie danielej lokality.

SkryťVypnúť reklamu

Daniel je autochtónnou zverou

Počas poslednej ľadovej doby a po nej sa na našom území (a v strednej Európe vôbec) daniel nevyskytoval. Pri štúdiu literárnych údajov a účtovných kníh rôznych panstiev z minulých storočí si treba dávať pozor, lebo sa tam síce občas vyskytuje názov „dama,„ ale označovali ním aj jeleniu alebo srnčiu zver, najmä samičiu. Zatiaľ vieme, že sa o tom presvedčili v Krupine, kde sa tento názov tiež uvádza a vznikla domnienka, že tu v minulých storočiach naozaj predávali danieliu divinu na mestskom trhovisku. Až pri podrobnejšom štúdiu nemeckých textov a porovnávaní cenových relácií so zajacom sa celkom jednoznačne ukázalo, že išlo v skutočnosti o srnčiu a nie danieliu zver. Keďže ide o nepôvodný druh zveri, nebolo by účelné ju ešte ďalej rozširovať a zvyšovať jej početnosť na úkor našej pôvodnej srnčej a jelenej zveri. Daniel robí v lese menej škôd ako zver jelenia a lepšie si zvyká aj na životné podmienky v silne antropizovanej krajine. Danielia zver patrí k intermediárnemu trofickému typu prežúvavcov. Chovateľov treba upozorniť, že jeleň a daniel využívajú zväčša tú istú ekologickú niku a preto ich spoločný chov v tej istej lokalite nie je veľmi zmysluplný. Vhodnejšie je danieliu zver kombinovať so zverou srnčou alebo muflóňou.

SkryťVypnúť reklamu

Ako začať s chovom

Dôležité pri rozhodnutí chovať danielov je, aby ste vedeli na akej ploche to chcete realizovať, s akým počtom, a k čomu to má slúžiť. Ak to chcete využívať poľovníckym spôsobom a mienite túto zver strieľať, musí to byť zvernica, schválená štátnou správou, s pripomienkou schválenia veterinárnej správy. Ak sa rozhodnete mať vyššiu koncentráciu zveri (na jeden hektár až päť kusov), ide o farmový chov. Tretia možnosť je vytvoriť zookútik. Musíte si napísať žiadosť na OÚ odbor životného prostredia s tým, že máte vybratú lokalitu a pozemky sú vo vašom vlastníctve, prípadne v nájomnej zmluve. Súhlasné stanovisko musí dať aj okresná veterinárna správa k realizácii takéhoto chovu. Počítať treba s tým, že takýto chov je pravidelne kontrolovaný. Ani občan si nedá preverovať kvalitu a nezávadnosť vody. Kontrola sa robí pri chove danielov aj dvakrát do roka.

Danielom sa

na Slovensku darí

V súčasnosti máme u nás vyhlásených 22 danielích lokalít. Ich výmera je 225 688 poľovnej plochy, z toho 104 573 hektárov lesnej, pričom zahŕňajú spolu 95 poľovných revírov. Maximálnu hustotu dosahuje vo zverniciach, najviac v Betliari. Vo väčšine našich danielích lokalít pripadá na 1000 hektárov menej ako 20 jedincov danielej zveri. Do roku 1994 sa zaevidovalo 69 zlatých trofejí. Ak sa vám podarí vychovať takých danielov, že budú mať parožie, ktoré spĺňa aj tie najvyššie kritériá (zlatá medaila), môžete na tom slušne zarobiť. Ročný daniel, ktorý má len malé špičky rohov, stojí 10 000 korún. Potom sa už cena starších, podľa parožia „šplhá hore.„ Niektoré jedince stoja od 30 000 do 50 000 korún. Chovateľ, ktorého sme navštívili, sa venuje danielom už viac ako desať rokov. S jeho rozmnožovaním nie sú problémy. Koncom októbra majú daniele ruju. Doporučuje sa viacej danie-líc ako samcov. Samica daniela má jedno alebo dve mláďatá. Podnebiu a podmienkam na Kysuciach sa danielia zver prispôsobila. Zatiaľ ani jedno mláďa neuhynulo.

Od nášho hostiteľa sme sa dozvedeli aj ďalšiu zaujímavosť, o ktorú sa chceme s vami podeliť. Verili by ste, že sa dajú chovať aj poľné zajace? Predstavte si, že je to veľmi výhodné a dokonca aj finančne zaujímavé. Chov domácich králikov sa oproti tým „divým„ nedá porovnať. Mnohí ľudia si myslia, že keď chytia poľného zajaca, za krátky čas v zajatí uhynie. Nie je to pravda. Ústav živočíšnej výroby v Nitre sa tomu chovu venuje a úspešne. Existuje viac spôsobov, ako tie zajace chovať v klietkach. Táto musí mať presne stanovené rozmery. Doporučuje sa dať spolu jedného samca so samicou, alebo jedeného samca a dve samice. Optimálnejší je prvý variant, a takýto pár má byť jeden rok v klietke. Pozoruhodné je, že ak má samica mladé, dochádza k skrátenému cyklu kotnosti. Prvé mláďatá prinesie za 42 dní. Už tie ďalšie sa rodia po 28 dňoch. Zatiaľ vedci ešte neprišli na to, prečo je to tak. Je to náročný chov, pretože poľné zajace potrebujú predovšetkým kľud. Chovateľ by mal ísť k týmto zajacom len jedenkrát za deň a to v podvečer. Plachosť, ktorá je u nich príznačná, pretrváva aj v klietke. Ak má mláďa dva dni, tak sa vám ho podarí pohladkať, potom nemáte šancu. Cena zajaca poľného sa pohybuje od 2000 až do 2500 korún. Je to podstatný rozdiel, keď vieme, že cena králika domáceho je v súčasnosti okolo 150 až 200 korún.

Veríme, vážení čitatelia, že sme vám dali aspoň nejakú inšpiráciu, pochopiteľne, ak máte vzťah a možnosti chovať nejakú zverinu. Na Kysuciach sme natrafili aj na takého chovateľa, ktorý našiel záľubu v chove jelenej zveri. Len za jeden kus (zatiaľ neprezradíme, koľko ich má), by dostal 80 000 korún. Reportáž o tomto chove vám prinesieme v niektorom budúcom čísle našich novín. Dúfajme, že majiteľa – chovateľa presvedčíme a nájde si pre nás čas.

VLADIMÍR KOLLÁR

Snímky: (archív)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Kysuce

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 644
  2. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 291
  3. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 5 204
  4. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 5 070
  5. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 3 970
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 872
  7. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 203
  8. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 2 017
  1. Anton Kovalčík: Ako "Volský Jano" prispel k porážke nacizmu - druhá časť.
  2. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20)
  3. Tomáš Susko: Koniec WW2 a SNP: Medzi Stalinom, Benešom a stratou vlastnej suverenity.
  4. Radoslav Záhumenský: Hrad Branč | výnimočný výhľad, temná história a zrúcanina, ktorú sa oplatí objaviť!
  5. Miroslav Galovič: Rybár a VyGrmená Húska - predpolnočné (nielen) hokejové zamyslenie.
  6. Jakub Cipko: Je Fico ruský agent?
  7. Rastislav Puchala: Ohavní kolaboranti
  8. Ondrej Putra: India a Pakistan nie sú tak ďaleko I. - História
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 043
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 795
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 492
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 411
  5. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 000
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 884
  7. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 802
  8. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 6 074
  1. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  2. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  3. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  4. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  5. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  6. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  7. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
  8. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Anton Kovalčík: Ako "Volský Jano" prispel k porážke nacizmu - druhá časť.
  2. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20)
  3. Tomáš Susko: Koniec WW2 a SNP: Medzi Stalinom, Benešom a stratou vlastnej suverenity.
  4. Radoslav Záhumenský: Hrad Branč | výnimočný výhľad, temná história a zrúcanina, ktorú sa oplatí objaviť!
  5. Miroslav Galovič: Rybár a VyGrmená Húska - predpolnočné (nielen) hokejové zamyslenie.
  6. Jakub Cipko: Je Fico ruský agent?
  7. Rastislav Puchala: Ohavní kolaboranti
  8. Ondrej Putra: India a Pakistan nie sú tak ďaleko I. - História
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 043
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 795
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 492
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 411
  5. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 000
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 884
  7. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 802
  8. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 6 074
  1. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  2. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  3. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  4. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  5. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  6. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  7. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
  8. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu