vných priestoroch Kysuckej galérie v Mestskom dome v Čadci výstava kresieb, grafík a pastelov Petra Bartoša „Svetlom a tieňom„.
Po absolvovaní Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici pokračoval Peter Bartoš (1975) v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri voľnej grafiky a knižnej ilustrácie prof. Dušana Kállaya. Štúdium ukončil roku 2000. Napriek pomerne krátkemu tvorivému obdobiu má za sebou viacero samostatných výstav, za grafickú ilustrátorskú tvorbu získal niekoľko významných ocenení. K najčerstvejším patrí v roku 2001 udelená cena Slovenského národného literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice za študentskú prácu – bibliofíliu básne E. A. Poa „Havran„ .Žije a tvorí v Bratislave, venuje sa grafickému dizajnu a počítačovej grafike. Výstava „Svetlom a tieňom„ ponúka výber približne sedemdesiatich diel z voľnej i ilustračnej grafickej a kresliarskej tvorby Petra Bartoša z rokov 1995 – 2000. K základným ťažiskovým témam jeho voľnej tvorby patrí problém zobrazenia ľudskej figúry a prírodné, organické motívy. Neutíchajúci, hlboký záujem o zobrazenie ľudského tela má v jeho poňatí dve základné polohy, ktoré sa odlišujú i zvolenými technikami: prvú polohu predstavujú kompozície fragmentov ľudského tela, ktoré zásadne nedeformuje, obmedzuje sa na jeho fragmentarizáciu. Z jednotlivých telesných častí – podaných odosobnene ako svojbytné útvary, modelované kontrastnou hrou svetla a tieňa, vytvára vzájomným spájaním a prekrývaním prekvapivé dynamické zoskupenia, neobvyklými a odvážnymi perspektívnymi skratkami buduje hlboký presvedčivý priestor. Autor so sebe vlastnou ľahkosťou prechádza od neočakávaných kompozícií fragmentarizovaných ľudských tiel zobrazených v náročných perspektívnych skratkách k realistickým študijným kresbám aktov, portrétov, autoportrétov spadajúcich do druhej polohy jeho figurálnej tvorby. V kresbách aktov, portrétov a autoportrétov zachytáva popri vonkajšej podobe a telesnosti zobrazených modelov mimovoľne aj ich náladu a duchovný svet. Uprednostňuje prírodný uhoľ a suchý pastel, techniky mäkkosťou a splývavosťou korešpondujúce s povrchom ľudského tela, ktoré na rozdiel od prvej skupiny figurálnych kresieb a grafík zobrazuje s určitou emocionálnosťou, bez osobného odstupu. Z hľadiska výtvarnej kvality autorovho záujmu rovnocennú tému tvorby predstavujú skelety, lebky, kosti bizarných tvarov rozmanitých živočíchov. Ich monumentalizáciou, multiplikáciou, v grafických technikách i prekrývaním a vrstvením jednotlivých platní, vytvára novú realitu – tajuplné, opustené neznáme krajiny, ktoré napriek bizarnosti či morbídnosti zobrazenej matérie, pôsobia skôr dôverne ako znepokojujúco. Pomocou veľmi jemných svetelných prechodov, takmer bez definície obrysovou líniou, navodzuje pocit hlbokého, no zároveň neurčitého bližšie necharakterizovaného priestoru. Od jasne definovaných, kresliarsky bravúrne zachytených čitateľných detailov kostí a čeľustí plynulo prechádza do zväčšujúcich sa rozostrených, často len naznačených tvarov, ktorých nedefinovateľnosť podčiarkuje aj meniacim sa kresliarskym rukopisom, prechádzajúcim do uvoľnenej veľkorysej šrafúry. Spôsob narábania s meniacou sa ostrosťou objektov pripomína prácu s objektívom fotoaparátu, dôležitú úlohu zohráva modelácia svetlom, zosilnená bohatou farebnou škálou šedej a čiernej.
Zuzana Sýkorová
