Na liečivé účely i na osvieženie
V minulom týždni sme priniesli reportáž o zbere a využití liečivých rastlín, ktorému sa už dvadsať rokov venuje bývalý učiteľ prírodopisu a zemepisu Pavol Mazúr z Kláštora pod Znievom. So svojimi poznatkami a skúsenosťami sa podelil vo viacerých knihách receptov zo zelenej lekárne. Vzhľadom na to, že zber liečivých byliniek je v plnom prúde, niektoré z nich, ktoré si môžete pripraviť aj sami doma, vám dnes ponúkame.
Likéry a liehové nápoje z liečivých rastlín
Likér z plodov bazy čiernej I.
Asi 2 000 gramov odstopkovaných plodov bazy čiernej dobre umyjeme. Dáme ich v 1 000 ml vody na krátko rozvariť. Cez sitko ich potom precedíme, tak aby semená neprešli. Zvyšok po scedení znovu zalejeme litrom vody a prevaríme. Po precedení obe šťavy zmiešame.
Do šťavy dáme 1 000 gramov a 2 balíčky vanilkového cukru. Krátko povaríme. Po vychladnutí pridáme 500 ml rumu alebo inej 40 percentnej konzumnej liehoviny. Premiešame a zlejeme do menších fliaš. Dobre zazátkujeme a uložíme v chlade. Mali by sme takto získať najmenej 1 500 ml likéru.
Pri žalúdočných ťažkostiach užívame po štamperlíku.
Likér z plodov bazy čiernej II.
Z plodov dobre umytých odstopkovaných plodov bazy čiernej vylisujeme asi 1 000 ml šťavy. Pridáme 1 000 gramov cukru, na príchuť škoricu, klinčeky a dobre umytú citrónovú kôru.
Všetko zmiešame so 60 percentným liehom. Pomer možno použiť: 750 ml šťavy a 250 ml liehu.
Likér má výbornú chuť, prekrásnu farbu a je dobrým liekom pri žalúdočných ťažkostiach.
Likér z čiernych ríbezlí
350 gramov plodov čiernych ríbezlí bez stopiek po umytí rozdrvíme a dáme do 1 000 ml liehu alebo domácej ražovice. Pridáme 2 gramy klinčekov a 4 gramy celej škorice.
V uzavretej fľaši necháme v tme a teple vylúhovať tri týždne. Potom si podľa chuti uvaríme 350 – 400 gramov cukru s vodou a vlejeme do ríbezľového macerátu. Premiešame a necháme ustáť. Stiahneme do fliaš, ktoré uzatvoríme novými zátkami.
Lipový likér
Do 500 ml 40 – 50 percentného liehu dáme macerovať zmes z 50 gramov kvetu lipy a 50 gramov zmesi z koreňa sladkého drievka hladkoplodého, kvetu bazy čiernej a kvetu divozelu. Po 14 dennom vylúhovaní scedíme a byliny vytlačíme.
Pripravíme si sirup z 400 – 500 gramov cukru. Po opätovnom prefiltrovaní do vychladnutého sirupu vlejeme tinktúru.
Sirup je výborný do čaju, pri horúčke, proti zápalom. Utišuje kŕče, rozpúšťa hlieny a má aj močopudné účinky.
Likér z púpavy lekárskej
Asi 500 gramov kvetu a väčších dobre vyumývaných na drobno porezaných koreňov púpavy lekárskej dáme macerovať do 500 ml asi 40 percentného liehu. Podľa chuti osladíme a necháme stáť za oknom na slnku asi týždeň. Potom prefiltrujeme cez gázu alebo dobre preprané plátno.
Dolejeme asi 500 ml prevarenej vody a primerane dosladíme. Zlejeme do flaše z tmavého skla a uložíme v chladničke v spodnej časti.
Pijeme denne 1 –2 razy po malom poháriku. Podporuje tvorbu žlče, žalúdočnej kyseliny a podporuje látkovú výmenu pri starnutí. Pomáha aj pri reaumatických ťažkostiach a dne.
Šípkový likér
Do 500 ml 60 percentného liehu dáme macerovať zmes z 50 gramov porezanej vňate medovky lekárskej a 100 – 200 gramov rozdrvených suchých šípok.
Po 14 dennom vyluhovaní scedíme a byliny vytlačíme. Pripravíme si sirup zo 400 – 500 gramov cukru. Opätovne prefiltrovanú tinktúru z bylín zmiešame s vychladnutým sirupom.
Likér je vhodný na užívanie pri chrípke.
Nastojky
V Rusku na vidieku sa pripravujú rôzne nápoje vyluhovaním z liečivých rastlín, rôznych plodov, kôry a podobne, ktoré sa volajú nastojky. Sú to v podstate nápoje z ovocia zaliate liehom. Hrsť vhodného ovocia alebo aromatických liečivých bylín sa dá do liehu na 7 – 10 dní.
Napríklad vodku s rascou len na 3 – 4 dni, podobne ľubovník, mäta, borievky, aníz, myší chvost, koriander a podobne. Údajne dobrý nápoj je, ak do stoličnej vodky rozkrájame 2 – 3 strúčiky cesnaku a 1 malú štipľavú papriku. Zatvorenú fľašu odložíme na 3 – 4 dni do chladna a tmy. Potom zlejeme do fľaše z bieleho skla.
Jarabina je vraj ako časovaná bomba. Kým pijeme nápoj, v ktorom sme dali vyluhovať zrelé plody jarabiny, necítime nič, no o niekoľko minút sa rozšíri v ústach chuť jarabiny. Zníži sa tlak, dobre pôsobí proti arterioskleróze a výborné účinky má v chrípkovom období.
Rozšírená je brezová nastojka. Ostrúhanú kôru z konárov usušíme a zalejeme vodkou. Necháme týždeň vyluhovať v tme. Po scedení pijeme 2 – 3 štamperlíky cez deň. Utíšia sa nervy, nebolí srdce a zlepší sa celkový zdravotný stav. Dobrá nastojka je údajne zo zrelých plodov trniek.
Bylinkové octy
Využívanie aromatizovaných octov je aktuálne i dnes. Ten istý šalát si môžeme pripraviť na toľko spôsobov, koľko rôznych octov máme k dispozícii. Pri troche šikovnosti ich z dostupných surovín ako sú vňate, korene, plody alebo semená môžeme urobiť sami doma.
Porezané, rozdrvené, pomleté, čerstvé alebo sušené vňate liečivých rastlín v množstve asi do hrsti, zľahka natlačíme do pohárov so širším hrdlom a zalejeme asi 500 ml octu. Najvhodnejší je ocot vínny, kvasný, liehový, studený. Asi na 7 dní postavíme ocot v dobre zatvorenom pohári na teplé miesto, napríklad na okne. Potom ocot scedíme a drogy jemne vytlačíme. Takto môžeme použiť napríklad vňať kôpru, žeruchy, pažítky, majoránky a podobne. Korene a plody rozdrvíme alebo nakrájame na kúsky. Zalejeme horúcim octom a taktiež asi 7 dní necháme vylúhovať na svetle. Možno použiť aj korene chrenu, buľvy zeleru, strúčky cesnaku a podobne. Semená asi v množstve 10 gramov povaríme v litri octu a necháme ešte asi týždeň vylúhovať. Použiť možno semená anízu, žeruchy, petržlenu, reďkovky, horčice a ďalších. Octy by sme dlhšiu dobu nemali skladovať. Maximálna doba je len asi jeden až dva mesiace. Po tejto dobe môžu mať nežiaduce účinky.
Ocot z koreňov chrenu
dedinského
Do 200 – 300 ml octu dáme asi 100 gramov čerstvého ostrúhaného koreňa chrenu. Na teplom mieste necháme vylúhovať asi 7 – 10 dní. Potom scedíme.
Ocot odstraňuje pehy a takzvané pečeňové škvrny. Do určitej miery je aj účinným prostriedkom na akné.
Jablčný ocot proti padaniu vlasov
Dobre umyté šupky z jabĺk dáme do fľaše napríklad z uhoriek a zalejeme cukrovou vodou v pomere
1:5. Pridáme zopár bukových hoblín. Fľašu zakryjeme riedkou gázou a dáme ju kvasiť na teplé miesto. Asi po troch týždňoch je ocot hotový. Po scedení a prefiltrovaní ho dáme do dobre uzatvárateľnej fľaše.
Ocot je výborný na ochucovanie šalátov, ale najmä je dobrým prostriedkom proti svrbeniu hlavy, vypadávaniu vlasov a proti bolestiam pri kŕčových žilách. Vtiera sa do pokožky na postihnuté miesta.
Jablkový ocot pre diabetikov a na schudnutie
Do 4 litrovej fľaše z uhoriek nalejeme 2 litre neprevarenej studničnej vody a pridáme asi 1 000 gramov umytých, nadrobno postrúhaných jabĺk so šupkou a jadrovníkom. Zakryté tanierikom necháme 10 dní stáť na svetle. Každý deň drevenou vareškou premiešame. Potom scedíme cez sitko z umelej hmoty a necháme ďalších 20 dní teraz bez miešania opäť stáť. Cez gázu alebo prepraté plátno precedíme a dáme do menších fliaš.
Denne sa odporúča 1 lyžica octu v pohári vody po jedle.
Použitie jablčného octu v praxi
Pri bolestiach v krku – Viackrát denne kloktáme asi po 2 minútach roztokom pripraveným z 250 ml vlažnej vody, do ktorej pridáme asi 5 lyžíc octu.
Pri horúčke – Do 750 studenej vody nalejeme asi 250 ml jablčného octu. Do tohto roztoku namočíme dva uteráky a omotáme si nimi lýtka. Uteráky vymeníme, až keď úplne vyschnú.
Kúpeľ pri strese – Po ťažkom pracovnom dni si pripravíme kúpeľ: Do napustenej vane s teplou vodou nalejeme asi dve šálky octu. Kúpeľ má trvať asi 15 minút. Pri kŕčových žilách: Každý večer miesta s uzlíkmi žíl na nohách asi 15 minút jemne masírujeme octom.
Pri nafúknutí – Pred každým jedlom vypijeme pohár vody s čajovou lyžičkou octu.
Pri nespavosti – Pred večerným čistením zubov zjeme dve lyžice medu zmiešané s čajovou lyžičkou jablčného octu.
Opuchnuté nohy – Večer si pripravíme na nohy teplý kúpeľ, do ktorého pridáme dve šálky octu.
Zelerový ocot
Do fľaše so širším hrdlom rozkrájame jeden očistený a dobre vyumývaný zeler, pridáme 10 gramov horčicových semien. Zalejeme 1 000 ml octu a pridáme 100 ml štyridsať- percentného liehu. Fľašu dobre zatvoríme a necháme na svetle týždeň vylúhovať. Potom scedíme a dáme do menších fliaš.
Ocot má široké použitie, liečivé účinky a výborný je do rôznych šalátov.
Pomarančový (citrónový ) ocot
Pokrájame jednu pomarančovú (citrónovú) šupku a namočíme ju na 24 hodín do 30 ml alkoholu. Prilejeme 1 000 ml octu a necháme dozrieť ešte 2 - 3 dni. Potom precedíme a hotový ocot plníme do fliaš.
Masti
Masť z kostihoja lekárskeho
Koreň kostihoja lekárskeho (Radix symphytí), ktorý nazbierame neskôr v jeseni, zbavíme bočných výhonkov a kefkou dôkladne vyumývame. Potom v letnej vode koreň dobre pooplachujeme a necháme voľne osušiť. Porežeme ho asi na 1 cm dlhé kúsky.
Medzitým si dáme rozpustiť 250 g domácej bravčovej masti a v nej krátko opražíme porezaný koreň. Pražiť necháme 3-5 min., pričom zmes miešame novou drevenou vareškou. Potom odstavíme a masť na 48 hodín dáme postáť na chladnejšom mieste.
Potom znovu zahrejeme a cez viackrát zloženú gázu alebo prepraté plátno precedíme a korene mierne vytlačíme.
Masť zlejeme do krabičiek z umelej hmoty (napr. do krabičiek z krémov) označíme nálepkou, na ktorej uvedieme názov a dátum zhotovenia a uložíme na spodku chladničky.
Masť je výborná na natieranie pri bolesti kĺbov, na ošetrovanie pomliaždenín, na doliečenie zlomenín. Kosti sa potom lepšie zrastajú a bolesti prestanú.
Masť z nechtíka lekárskeho
250 g domácej bravčovej masti necháme rozpustiť do horúca. Z miešania pridáme dve hrste čerstvých kvetov nechtíka lekárskeho (Flos calendulae). Kvety necháme „pražiť„ v masti len 1-2 min. (zmes prudko pení). Odstavíme, keď kvety stmavnú.
Na chladom mieste necháme zmes stáť 48 hodín. Potom znovu rozpustíme a vlažné precedíme cez viackrát zloženú gázu, alebo cez prepraté plátno. Kvety dobre vytlačíme.
Masť zlejeme do dobre uzatvárateľných krabičiek z umelej hmoty. Uložíme na spodku v chladničke.
Masť môžeme použiť na všetky kožné ochorenia, na akné (pásový opar), na ošetrenie tvrdej pokožky na pätách, pokožka zmäkne a zjemní sa.
Masť z vňate repíka lekárskeho
Na prípravu tejto zložitej masti potrebujeme: 337 g domácej bravčovej masti, 20 g svetlého včelieho vosku, 100 g prepraženého ovčieho loja, 13 g včelieho medu a 200 g čerstvej vňate repíka s listami.
V zohriatej bravčovej masti na miernom ohni rozpustíme prepražený loj, potom pridáme včelí vosk. Nádobu odložíme zo sporáka a pridáme med. Keď sa táto zmes stane homogénnou, pridáme nadrobno porezaný repík. Vo vhodnej nádobe všetko spolu na 3-5 min. privedieme do varu. Po odstavení necháme 12 hod. stáť. Potom znovu rozpustíme a za horúca precedíme cez gázu. Repík dobre vytlačíme. Masť vlejeme do krabičiek, ktoré uložíme na chladnom mieste. Používa sa všade tam, kde sa odporúča vňať na použitie zvonku.
Masť z listov skorocelu
Nadrobno porežeme alebo na mlynčeku zomelieme asi dve hrste dobre umytých listov skorocelu kopijovitého (Folium plantaginis) tak, aby sme získali 250 ml šťavy. Toto množstvo spracujeme s 500 g domácej nesolenej bravčovej masti.
V uzavretej nádobe uložíme na 8 dní na chladné tmavé miesto.
Potom zmes vo vodnom kúpeli zahrejeme do bodu varu a prelisujeme cez trojitú gázu. Pridáme ešte 250 ml čerstvej šťavy zo skorocelu a za stáleho miešania varíme (vo vodnom kúpeli), kým sa voda neodparí. (Množstvo možno úmerne znížiť).
Masť zlejeme do dobre uzatvárateľných krabičiek a uložíme na chladnom mieste. Skorocel obsahuje fytoncidy (rastlinné antibiotiká), preto ak je dobre z masti odparená voda, masť nesplesnivie.
Masť používame na nehojace sa rany, chronické ekzémy, na hemeroidy. Má chladivý a hlavne protizápalový účinok.
Masť zo zmesi bylín
Pripravíme si zmes z rovnakých dielov pamajoránu obyčajného, paliny pravej a myšieho chvosta.
Do 500 g bravčovej masti dáme dve menšie hrste nadrobno porezaných (alebo pomletých) bylín. Masť necháme stáť na teplejšom mieste 24 hodín tak, aby bola v tekutom stave.
Potom cez viackrát zloženú gázu masť precedíme, byliny dobre vytlačíme a v krabičke necháme masť stuhnúť. Masť je vhodná na masírovanie bolestivých miest, pri reume a pod. Na zvýšenie účinnosti je dobré masírovanú časť tela zabaliť teplou látkou, napr. flanelom.
Masť z majoránky záhradnej
Na prípravu potrebujeme šťavu z čerstvej vňate majoránky záhradnej. Získame ju odšťavením alebo vylisovaním. Niekoľko cm3 čerstvej šťavy spracujeme s čerstvým jemným domácim maslom. Miešame dovtedy, kým šťava nie je s maslom celkom úplne zmiešaná.
Masť uchovávame v dobre uzatvárateľných krabičkách v chlade, alebo najlepšie na spodku v chladničke. Masť nie je vhodná na dlhodobé uskladnenie. Masť sa používa na natieranie pri reumatických bolestiach, na výrony, opuchliny, odreniny a opatrne do nosa pri nádche.
(trl, r)
Snímky: archív
