konal 31. ročník známeho futbalového turnaja o Putovný pohár národného umelca Jozefa Kronera. Pri tejto príležitosti rodnú obec umelca, ktorého možno skutočne nazvať národným, navštívila aj jeho dcéra, vynikajúca herečka Zuzana Kronerová a jeho synovec, taktiež známy slovenský divadelný i filmový herec Ján Kroner. Využili sme túto vzácnu príležitosť a s Jankom, ako ho všetci familiárne nazývame, sme sa troška porozprávali. Mali sme to v úmysle i so Zuzkou, no tá musela predčasne podujatie opustiť, a tak sa nám to nepodarilo. Janko, hoci veľmi zaneprázdnený predovšetkým množstvom detí, žiadajúcich jeho autogram, si chvíľku času našiel a rád na naše otázky odpovedal.
Janko, už niekoľko rokov po sebe je vás možné vidieť na tomto športovo – spoločenskom podujatí, ktorého zakladateľom bol váš strýko Jozef Kroner. Čo vás láka vracať sa do tohoto kúta Slovenska?
Zo strýkovho rozprávania a z jeho knižiek som sa dozvedel, akí tu žijú príjemní a dobrí ľudia, aká je tu fantastická a bezprostredná srdečná atmosféra. Pred niekoľkými rokmi, keď Jožko ešte žil, mi navrhol, aby som šiel s ním do Staškova. Pri tejto ponuke som ani na chvíľku nezaváhal a vybral som sa sem s ním. Hneď po prvej návšteve tejto malebnej dedinky som si ju tak zamiloval, že sem pravidelne každoročne veľmi rád prichádzam a neustále sa presviedčam, že Jožko ani troška neklamal. Som šťastný, že ma sem ľudia, ktorí strýka Jožka veľmi milovali a natrvalo si ho hlboko vpísali do sŕdc, pozývajú.
Čo vo vás táto návšteva zanecháva, čím vás obohacuje?
Po celoročnej práci v divadle i pri filmovaní, ktorá je nesmierne náročná na čas a predovšetkým na psychiku, mi takýto relax príde veľmi vhod. Doslova tu medzi týmito dobrými ľuďmi pookrejem a načerpám ďalšie sily do svojej práce. Keď sa zo Staškova vrátim, som akoby úplne iný človek. Už niekoľko týždňov pred konaním turnaja cítim v sebe také nutkanie a nemôžem sa dočkať tej vytúženej chvíle, kedy opäť vstúpim na kysuckú pôdu a zvítam sa so svojimi priateľmi.
Plánuje prísť aj o rok?
Určite. Na budúci rok som tu sťa na koni. Nepoznám silu, ktorá by mi zabránila, aby som sa tohoto prekrásneho podujatia nemohol zúčastniť. Muselo by to byť niečo, čo si zatiaľ nedokážem ani len predstaviť. Človek však nikdy nevie...
Na záver rozhovoru venoval Janko Kroner našim čitateľom srdečný pozdrav aj v písomnej forme. (jkk)
Snímka: autor
