orí motoristi hovoria, že si to nedokážu predstaviť. Pochopiteľne, že jazda autom je pohodlnejšia a dajme tomu rýchlejšia. Preplnené rýchliky najmä v piatok na trase Bratislava – Košice nie sú ničím príjemným, najmä v letných mesiacoch. Pri našom uponáhľanom živote a v rozhádzaných myšlienkach a povinnostiach, čo všetko musíme urobiť a neurobili sme, často „skratujeme.„ Dobre potom padne pomoc, priateľská rada, vľúdne slovo. Najmä to „vľúdne„ slovo by sme potrebovali najviac počuť. Mnohí z nás poznajú situáciu, keď máme ísť dajme tomu na služobnú cestu vlakom. Vieme, kedy odchádza, z ktorého nástupišťa, a predsa prídeme na poslednú chvíľu, nehovoriac o tom, že si v rýchlosti môžeme pomýliť aj číslo nástupišťa. Presne taký prípad sa stal aj jednému môjmu známemu. Myslel si, že všetko stihne a dobehol na poslednú chvíľu. Až vo vlaku, keď začal pokojne lúštiť krížovku sa spamätal, keď prišiel sprievodca. „Veď vy máte lístok do Bratislavy a idete naspäť do Čadce,„ konštatoval „konduktor,„ keď si pozrel cestovný lístok. Môj priateľ ostal šokovaný. Je to možné? Veď zmeškám dôležitú poradu. „Nebojte sa nič sa nedeje,„ znela príjemná a upokojujúca odpoveď sprievodcu. „Blížime sa k obci Ochodnica a keď vystúpite, hneď vám pôjde vlak do Žiliny. Tam budete o takých pätnásť minút a máte prípoj z druhého nástupišťa. Rýchlik pôjde o desať minút. Ak sa nič nepredvídaného nestane, všetko v pohode stihnete. Aj tú vašu dôležitú poradu,„ odrecitoval slovnú pomoc vlakový sprievodca. Môj známy ostal šokovaný. Takú operatívnu a rýchlu radu nečakal. Nuž stávajú sa aj takéto veci. Aké je to jednoduché, keď si dokážeme pomôcť a nie sme zlomyseľní. Naozaj stačí málo, len treba chcieť...(vk)
