Zlaté, ale zafúľané dno má remeslo gazdinej

á ju zriedila s vodou, pridala k nej časti prasačích hláv a s kapustou nám to podávala na večeru,„ hovorí asi 45-ročná Viera. Nejde o spomienky na dávnu neľahkú minulosť. Aj takto sa kysucké žienky stravujú na brigádach. Keďže Kysuce sú na prácu skúpe, hľadajú ju nielen za hranicami regiónu, ale i Slovenska, najmä v Čechách. Zarobia tam neveľké a zaslúžené peniaze, ktoré však dieru v rozpočte dokážu zalátať len načas. Smutné však je, že o peniaze ich častejšie ako zamestnávatelia pripravujú vlastní krajania, ktorí brigády organizujú. Stretli sme sa s dvomi ženami z Kysúc, ktoré nám opísali, aká strastiplná býva ich cesta za pár tisíckami. Kedysi pracovali v jednej z fabrík, ktoré medzičasom skrachovali. Po získaní dekrétu že ich prepustili, si zarábajú na sezónnych brigádach. Predovšetkým sú to práce na poliach, pri zelenine alebo pasovej výrobe v elektrotechnickom priemysle. Sprostredkúvajú ich firmy, alebo takzvaní gazdovia či gazdiné. Zistili sme, že ide o výnosný džob. Pokiaľ chce niektorá žena ísť na brigádu, musí gazdinú navštíviť s tisíckorunovým zápisným. Česť výnimkám, „všimné“ si však žiada takmer každá. Môže byť aj v podobe záclon či obliečok. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že žena sa na brigádu dostane. V mnohých prípadoch si gazdiná nechá i peniaze na stravné, ktoré ženám prináleží a sama s nimi nakladá. Potraviny, ktoré za ne kúpi, teda putujú niekde úplne inde než na taniere narobených žien. Tie potom neraz dostanú na desiatu pokazenú nátierku, či spomínané prasačie hlavy. Okrem toho sa jej ešte po stovke skladajú v autobuse a dávajú peniaze na vybavovanie cez telefón. „Záleží na tom, kde sa na roboty dostanete. Tie čo chodia častejšie, si už vedia vychytiť dobrú robotu. Keď sme boli napríklad na Slovensku v Diakovciach, okopávali sme pre Rakúšanov mrkvu, fenikel a dyňu, zarobili sme 40 Sk na hodinu. Mali sme päťkrát denne stravu, dobré ubytovanie, pokračuje Viera a svoje skúsenosti pridáva i Dana: „My sme boli tri týždne v Čechách. Bola strašná zima. Z lesnej škôlky sme ťahali zo zeme stromčeky a balili ich do zväzkov. Robili sme aj 12 hodín denne, večer sme na izbe museli narúbať drevo a kúriť. Ruky sme mali boľavé a opuchnuté. Za tri týždne sme zarobili sedem tisíc korún aj s cestovným.„ Kysučanky nemajú na výber. Obávajú sa ukrajinskej konkurencie. V Čechách i na Slovensku sezónnych brigádnikov z východu pribúda. Sú lacnejší a preto i žiadanejší. Iveta Hažíková