signalizuje, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) cez okresných inštruktorov ochrany priamo poľnohospodárskym podnikom a verejnosti cez záhradkárske organizácie, cez denníky a rozhlas. Týmto spôsobom upozorňujeme na potrebu postrekovania, najmä proti obaľovačovi jablčnému a vrtivke čerešňovej.
Vývin obaľovača jablčného a termín náletu motýľov na kladenie vajíčok závisí prevažne od teploty. Preto, ak máme záhradu v chladnejšej oblasti oproti signalizácii, zásah uskutočníme neskoršie. Tu nám pomôže aj vlastné pozorovanie z minulých rokov, najmä sledovanie teplôt. Informačne sledujeme výlet motýľov obaľovačov pomocou fľašiek rozvešaných na stromoch, v ktorých je zriedený jablčný sirup. Sledujeme vždy množstvo cez noc nachytaných motýľov. Asi 4-6 dní po ich väčšom výskyte postrekujeme. Ak máme v menšej záhrade dosť rozvešaných fľašiek so sirupom, do ktorých sa nachytá veľa motýľov, môžeme takto podstatne zmenšiť množstvo motýľov obaľovača. Iným spôsobom miestnej signalizácie zásahu proti obaľovačovi jablčnému je chov a pozorovanie jeho vývoja u nazbieraných červíkov v drôtenej klietke na jar v popukanej kôre stromov. Tieto necháme v sieťkou uzavretej nádobe zakukliť sa do vlnitej lepenky. Potom vlnitú lepenku s kuklami vložíme do sieťkou opatrenej pozorovacej klietky chránenej proti dažďu a zavesenej na strome. Sledujeme liahnutie motýľov. O šesť dní po dni s najväčším počtom vyliahnutých motýľov postrekujeme. Druhú generáciu sledujeme pomocou červíkov z červivých jabĺk. Moderná a veľmi selektívna metóda náletu škodlivého hmyzu je založená na využití feromónov, t.j. sexuálne aktívnych látok vylučovaných samičkami na prilákanie samčekov.
Signalizácia na postrek proti chorobám je obťažnejšia, pretože invázia chorobonosných spór je silne podmienená viacerými faktormi poveternostnými (vlhko, teplo), ktoré sú miestne veľmi rozdielne. Preto v boji proti chrastavitosti, múčnatke a perenospóre veľmi môžu pomôcť miestne pozorovania a zhodnocovanie organizované miestnou záhradkárskou organizáciou.
Denný čas postreku a poveternostné podmienky spolu veľmi súvisia, a to hlavne teraz, pri používaní prípravkov s hĺbkovým a najmä systémovým účinkom.
Pri väčšine doteraz používaných kontaktných (dotykových) alebo postrekových prípravkov treba, aby sa na postriekanej rastline vytvoril a zaschol ochranný film (veľmi tenká vrstva) prípravku. Preto treba postrekovať suché rastliny (so suchým povrchom), aby na nich mal prípravok čas zaschnúť. Tým sa zvýši aj stálosť ochranného filmu a predĺži sa ochranný účinok prípravku. Ak by hneď po postrekovaní prišiel dážď, najmä prudký, musíme po obschnutí povrchu rastlín znovu postrekovať, najmä fungicídnymi prípravkami. V období silného náletu spór chrastavitosti alebo perenospóry musíme na postreky fungicídmi využívať všetky krátkodobé prestávky v dlhotrvajúcom daždivom počasí, aby sa aspoň sčasti obmedzil vznik infekcie. Insekticídy, najmä s dýchacími a dotykovými účinkami, majú obyčajne aj pri krátkodobom pôsobení dostatočnú účinnosť a postrek netreba tak často opakovať. Overíme si to však priamym pozorovaním škodcov na rastlinách po ich obschnutí.Emil Maslík,
tajomník OV SZZ Čadca