Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Kysucké kamenné rarity majú veľa obdivovateľov

Netreba chodi len po známych “chodníkoch” Ľudia r

Netreba chodi len po známych “chodníkoch”

Ľudia radi spoznávajú doposiaľ neznáme kraje, veci a udalosti. Mnohí chodia za takýmito objavmi ďaleko do sveta, venujú tejto svojej záľube čas i peniaze. Ale aj doma je stále čo objavovať. Väčšina zaujímavostí je síce už známa, popísaná a sfotografovaná, mnohé z nich sú dokonca úradne vyhlásené za pamiatky prírodné, stavebné, kultúrne, historické, technické. Zdá sa, že objaviteľom novostí a zaujímavostí u nás ruže nepokvitnú.

Tento veľmi rozšírený názor zdieľal do vlaňajška aj autor tohto príspevku. Skúsenosť ma však presvedčila, že som sa mýlil. V súvislosti s prieskumom poľných a lesných studničiek a neskôr po cestách za stromami – pamätníkmi (o oboch týchto aktivitách sme písali aj v Kysuckých novinách) sme spolu s Jarom Veličkom „zablúdili“ aj do končín, ktoré by som sám od seba nikdy nenavštívil, lebo som nevedel, čo všetko v sebe ukrývajú. Hneď na začiatku musím pripísať zásluhu na tomto objavovaní Jarovi, lebo on to bol, čo ma vodil po miestach, ktoré poznal už dávno predtým, ešte v časoch, keď prebrúsil kysucké hory a lesy na svojich fotografických „lovoch“ spevavcov, dravcov a iných operencov.

Skryť Vypnúť reklamu

Možno bude zaujímať aj našich čitateľov, čo všetko ešte ukrývajú vo svojich zákutiach kysucké hory a lesy. Tentoraz bude reč o geologických raritách. Nebudeme hovoriť o tých známych, veľakrát opísaných: o skalných guliach v Čadci – Megoňkách či v Klokočove, o ropnom pramení v Korni, či o skalných prahoch na riečke Vychylovke. Nemenej zaujímavé a vzácne geologické útvary sú ešte zahalené rúškom tajomstva.

K prvému z nich, Medvedej skale v Rakovej –Korcháni pri ceste vedúcej od rakovskej osady Korcháň ku hranici, dôjdeme asi po polhodine chôdze od tamojšieho strediska. Skala napriek tomu, že je naozaj ozrutná, je smerom od cesty zakrytá smrekovým zárastom. O jej úctyhodných rozmeroch sa presvedčíme, až keď sa k nej priblížime a po bočných zrázoch sa vyšplháme na jej vrchol. Potom zistíme, že svojou výškou presahuje okolité vzrastlé smreky a že má aj širokú, naozaj medvediu základňu. Keby sa lesná správa, ktorá obhospodaruje okolitý les, rozhodla vyťažiť tých pár stromov, ktoré prekážajú tomu, aby sme skalu mohli obdivovať už z diaľky, urobili by dobrý skutok. Nehovoriac o tom, že by si skala zaslúžila aj označenie na turistických značkách.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalší skalný útvar, ktorý tu chceme osobitne spomenúť, Vychylovské skálie, je síce vyhlásené za prírodnú pamiatku, ale vedia o ňom len odborníci. Príčina je v tom, že je ťažko prístupné. V jeseni predminulého roku nás k nemu doviedol lesník Jozef Kultán z Novej Bystrice, keď sme hľadali lesné studničky v blízkosti poľských hraníc. Z osady Šudovia sme stúpali smerom k vrcholu kopca Rycierová hora vyše hodiny, kým sme sa dostali k cieľu. Bolo to v jeseni. Pod nohami nám po každom kroku šušťalo lístie, do ktorého sa nám zabárali nohy až po členky. Holé stromy – väčšinou buky – nám umožňovali sledovať terén. Už zďaleka sme zbadali obrovské balvany, ktoré by sa veru nezmestili na korbu ani toho najväčšieho nákladného auta. Boli porozhadzované na hromade, akoby sa s nimi kedysi hral neznámy obor. Sprievodca nás poučil, že tento úkaz, svojou veľkosťou ojedinelý v celom flyšovom pásme, vznikol skalným rútením z Rycierovej hory, že je to teda mohutný „kameňopád“. Skalné bloky poprehadzované krížom-krážom cez seba vytvárajú veľké skalné diery, v ktorých nachádzajú svoje úkryty rysy-ostrovidy. V čase našej návštevy bola ešte v blízkosti klietka, do ktorej kedysi pracovníci zoologickej záhrady z Ostravy chytali tohto plachého dravca. Lesník Kultán nám porozprával príbeh istého turistu, ktorý sa do tohto priestranného prichyliska schoval pred dažďom, netušiac, že je to pasca. Zaklaplo ho to a nebyť lesníka, ktorý náhodou šiel okolo a počul zúfalé volanie o pomoc, bol by tam možno aj zahynul. Spomenul pritom aj horára Bohdana Müllera, ktorý svoje príhody s rysmi vyrozprával spisovateľovi Rudovi Móricovi a ten ich potom zverejnil v obľúbenej knižke Z poľovníckej kapsy. Ale ostaňme ešte pod Rycierovou horou. Druhé nemenšie prekvapenie nás čakalo pár desiatok metrov pod „skalopádom“. Zrazu sme sa ocitli pred obrovskou šikmou skalnou stenou, zarastenou do zeme. Pripomína hladkú strechu veľkého domu, ktorý sa z neznámych príčin prepadol do hlbín tak, že na povrchu ostala tá strecha a aj tá je bez komína. Priznám sa, že takú veľkú súvislú hladkú skalnú stenu som v živote nevidel. Veru, stojí za tú námahu vyškriabať sa za ňou až pod Rycierovú horu.

Skryť Vypnúť reklamu

Dve ďalšie geologické rarity sú v Klokočove. Prvá je na riečke Predmieranka. Keď povieme riečka, máme na mysli jej horský bystrinný tok, ktorý by sa primernejšie mal nazývať potok. Lenže dolu, v dedine a potom v Turzovke, pri vtoku do Kysuce je to už jeden z najvýdatnejších jej prítokov. A keď sa na jar alebo po letných búrkových prívaloch zduje a zdivočie, zdolá aj balvany veľké ako menšie osobné auto a prevracia ich dovtedy, kým sa pri osade Vrch Predmier neutíši a nezanechá túto svoju divokú zábavu spolu s balvanmi, ktoré čakajú v koryte rieky na jej ďalšie vyčíňanie. Horský úsek Predmieranky je však zaujímavý aj pri nízkom stave vody. Vtedy sa voda po hladkom skalnom podloží iba šumivo kĺže, ovlažuje skalné prahy, skacká z jedného na druhý, vytvárajúc tak na dlhom úseku striebristé a jagavé pereje. Tak sme ich aj pomenovali: Pereje riečky Predmieranky.

Tieto pozoruhodné prírodné úkazy nás budú sprevádzať na lesnej ceste z osady Vrch Predmier od tamojšieho vodného zdroja, kvôli ktorému je spodný úsek riečky ohradený, na trase smerom ku hranici v dĺžke vari jedeného kilometra. Podchvíľou sa zastavíte, aby ste obdivovali stále nové a nové podoby sklzov a spádov rieky v kamennom koryte. Škoda len, že hospodári v okolitých lesoch pri ťažbe dreva neveľmi dbajú na vzhľad riečky: na mnohých úsekoch je do nej zavlečené raždie, konáre, okolie toku je rozrušené ťažkými mechanizmami. Bolo by načim, keby po ťažbe dreva poupratovali nielen na miestach, kde ho postínali, ale aj kde ho odvlákali k miestu nakladania na odvoz.

Asi po hodine pešej chôdze sa dostaneme na rozšírenú lesnú cestu, slúžiacu na nakládku dreva. Tu sa zlievajú dva potoky, vytvárajúce Predmieranku. Lesnou cestou pomedzi ne, po úbočí hory, ktorú potoky obtekajú, dôjdeme pod mohutný skalný masív, ktorý nás na prvý pohľad upúta svojimi na kysucké pomery naozaj mohutnými rozmermi. Skalný príkrov zvetraných lavíc pieskovcov sa dvíha nad okolitý terén do výšky vari 20 metrov v dĺžke 60-80 metrov. Skalný masív je zo západnej strany odkrytý a poskytuje jedinečný pohľad na skalné bloky, rozrušené eróziou do sústavy kamenných pásov, pripomínajúcich hradné opevnenie. Zvrchu je celý komplex akoby nadkrytý mohutným skalným príkrovom hrubým vari päť metrov. Z opačnej, južnej strany je celá táto skalná hradba temer nebadateľná, pretože je zakrytá normálnym lesným pôdnym krytom a stromami.

Názov tohto geologického útvaru – Kuboškova skala – je spojený s povesťou, že meno dostala podľa obyvateľa blízkej osady, ktorý z nešťastnej lásky ukončil svoj život skokom zo skaly. Ako bolo ako nie, to už vie možno len teta Šamajka, ktorá to všetko vyrozprávala „pánu dochtorovi“ Jozefovi Mravcovi a ten to onedlho s ďalšími povesťami a poviedkami ponúkne záujemcom v novej knižke Bimaček. Tešíme sa už teraz. V Klokočove stojí za pozretie aj ďalší zaujímavý prírodný útvar – skalné kopy pri moravsko-slovenskej hranici na trase z Konečnej na Biely Kríž. Kamene nájdeme na trase od chaty Doroťanka smerom na juh k osade Moravské. Rozcestník Pod Čudáckou nás naviguje ku skalám, ktoré sú na hrebeni pomedzia. Objavíme tu pás skalných útvarov, zachovaných ako pozostatok eróznych procesov, pri ktorých okolité mäkšie horniny boli postupne rozrušené eróziou, odplavené a odviate, tvrdšie ostali a vytvárajú pás skalných brál vedľa seba v dĺžke možno 300 metrov. Výška jednotlivých brál dosahuje 3-4 metre a pri päte merajú 6-10 metrov. Samy osebe nie sú nijako mohutné, avšak celý komplex je unikátny. Pri troche fantázie si možno predstaviť, že na hrebeni kopca zasadol kŕdeľ obrích havranov, ktorí tu prileteli od západu z Moravy, zasadli vedľa seba na temene vrchu a hľadia dolu do lesa, za ktorým je horská osada Moravské. Sú to naozaj čudá, hodné svojho pomenovania – Čudácka.

Pozoruhodné geologické úkazy – odkryté striedanie vrstiev bridlíc a pieskovcov možno nájsť aj na potoku Rieka v Skalitom asi 300 metrov vyše od miestneho cintorína. Podobný úkaz sa odkryl aj pri úpravách železničnej trate pod zástavkou Skalité-Serafínov, kde je na jednej strane odkryvu horniny vrstva striedajúcich sa bridlíc a pieskovcov v hrúbke okolo 8-10 metrov. Takisto na rieke Čerňanka, pár desiatok metrov od ústia poľskej riečky Czadeczka do nášho toku, môžeme pozorovať podobné zaujímavé geologické útvary. V Oščadnici-Tichej nás zasa prekvapia hlboké kaňony, vyhĺbené horským tokom Oščadničanky do okolitého horninového podložia. Skrátka, kysucká prírody poskytuje vnímavým návštevníkom veľa zaujímavých úkazov a prekvapení. Treba len chodiť s otvorenými očami a možno nie vždy iba po vyznačených turistických chodníkoch, pretože ku viacerým spomenutým geologickým raritám zatiaľ turistické trasy nie sú vyznačené. A mali by byť.

Text a foto:

RUDO GERÁT

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 513
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 27 906
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 376
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 085
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 810
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 322
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 477
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 538
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 270
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 5 011
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Patrícia Hmírová (v zelenom) v drese Leczny v zápase Ligy majstrov proti PSG.
CELOPLOŠNÉ TESTOVANIE

Koronavírus: Odberné miesta na Kysuciach (celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Kysuciach. Už aj v meste Čadca

Celoplošné testovanie na Kysuciach

Nezabudnite na svoje obľúbené noviny!

Nové číslo MY Kysuckých novín nájdete už dnes v stánkoch. Kúpiť si ho môžete aj v našej redakcii. Dnes vám opäť prinášame množstvo zaujímavostí nielen z regiónu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?