Peter a Pavol sa na Kysuciach len „pristavili“
Kysuce – Vášne bývajú všelijaké. Erotické, motoristické, filatelistické a mnohé ďalšie. Svoje skúsenosti s touto prechodnou stratou mysle majú aj milovníci dubákov, kozákov, plávok a ďalších druhov húb. Keď les „zavonia“ a začne sezóna, postihne každého správneho hubára. Kým lesy a stráne nepokryje sniežik, doma neobsedia. Svätí Peter a Pavol, ktorým okrem iného prischla aj funkcia roznášačov tejto pochúťky, sa tento rok na Kysuciach len pristavili. Aj keď hubárske lokality nezívajú prázdnotou, úlovky ktovieaké nie sú. Väčšinou zberači nachádzajú len kuriatka, osikáče a brezáky.
Minulý rok boli Peter s Pavlom oveľa štedrejší. Aj keď to s agroturistikou na Kysuciach bohvieako nevyzerá, s „huboturistikou“ je to lepšie. Kým v prvom prípade len ťažko nalákať suseda Moraváka na jazdu na poníku, či chytanie pstruha na mušku, keď sa dozvie, že začali rásť hríby, sadne na prvý spoj Bohumín – Žilina a s prúteným košom snorí po lese. Sú aj motorizovaní hubári - inokrajci. Ich počet však z roka na rok klesá. Azda aj preto, že niektorí po príchode z lesa zistili, že ich auto stojí na tehlách, prípadne pneumatiky sú vyfučané ako predvolebné sľuby. Kysučania totiž zistili, že na hríboch sa dá niekedy lepšie zarobiť než u súkromníka, ktorého kvári platobná neschopnosť. Predavači zvyknú postávať na „štreke“ tiahnucej sa smerom od Čadce na Žilinu. Konkrétne v oblasti Krásna nad Kysucou. Aj keď ide o frekventovanú hlavnú cestu medzinárodného významu, po ktorej prechádzajú aj kamióny, predavači sedia pri kraji a ruky s plnými miskami strkajú do cesty. Straty horných i dolných končatín sa neobávajú, prioritou je získanie lukratívneho zákazníka. Tými sú zahraniční turisti. Najlepšie, keď sa podarí zastaviť celý autobus a predať dubáky za cudziu menu. Menej šťastní jedinci sú radi, keď pri nich pristaví trebárs aj dolniak, ktorý keď nemá peniaze, zamení hríby za dobrú slivovičku. Na takýto bártrový obchod však dobrý kysucký predavač pristúpi len v prípade vychádzajúceho mesiaca na oblohu, či stŕpnutých horných končatín vysilených šesť, či viachodinovým držaním najväčšieho hríba. Reklama v takejto podobe dá poriadne zabrať. V týchto dňoch je však predavačov veľmi málo. Minulý rok o takomto čase predávali malí i veľkí. Dietky z menej solventných rodín si zarobili na botasky, nové tepláky, či koženú futbalovú loptu. Dospelí, väčšinou z radov nezamestnaných, si takto prilepšovali k sociálnej výpomoci. Minulý rok v niektorých obciach vykupovali hríby predajne potravín, od ktorých ich zasa skupovali díleri, ktorí vyvážali túto pochúťku do Talianska. Spokojné boli obidve strany. Predavači nemuseli celý deň presedieť pri ceste, voľný čas mohli využiť na ďalší zber. Väčšina si svoje miesta chráni ako oko v hlave. Viem to pochopiť. Sama som totiž vášnivá hubárka. A kde sú moje teritóriá? Cha, cha, cha... Mimochodom, sú tam zmije.
IVETA HAŽÍKOVÁ
