érie stal miestom tvorivého pobytu dvoch sochárov Jaroslava Gaňu (Slovensko) a Ryszarda Kwaka (Poľsko).
Išlo v poradí o druhé stretnutie tohto druhu. (Prvý obnovený ročník sochárskeho sympózia sa konal v rovnakom prostredí minulý rok v septembri a jeho výsledky je možné vidieť v lesoparku kaštieľa).
Organizátormi podujatia sú tak ako po minulý rok Kysucká galéria Čadca, Obecný úrad Oščadnica, Galeria Bielska BWA Bielsko-Biała. Sympózium sa mohlo uskutočniť aj vďaka podpore pána Ing. Jakubčíka, ktorý venoval sochársky materiál.
Voľne zadaná téma „Premeny„ poskytla umelcom takmer neobmedzenú slobodu voľby námetu. Oproti vlaňajšiemu sympóziu zmena nastala v zvolenom materiále – prostriedkom umeleckej výpovede sa stal pieskovec. Určujúcim momentom a zároveň zdrojom inšpirácie bol hlavne priestor, pre ktorý boli plastiky vytvárané – obe plastiky vznikli pre konkrétne miesta v Oščadnici, citlivo rešpektujú ducha miesta.
„Siréna„ Ryszarda Kwaka našla svoje miesto na brehu tečúcej rieky, lemovanej stromami, v blízkosti kalvárie. Autorovi sa podarilo spojením neopracovaného bloku pieskovca s jemne modelovaným fragmentom ženskej tváre vytvoriť pôsobivú sochársku kompozíciu. Jemnou naturalistickou modeláciou povrchu tváre lemovanej len naznačenými vejúcimi vlasmi popiera tvrdosť spracovaného materiálu a navodzuje v pozorovateľovi dojem mäkkosti a jemnosti povrchu. Romantické vyznenie sochy umocňuje pokojné prírodné prostredie, nemalú úlohu zohráva spolupôsobenie vodnej hladiny.
Úplne odlišne na návštevníka pôsobí „Praveké zviera„ Jaroslava Gaňu, vyliezajúce z hromady kameňov nachádzajúcich sa hneď na začiatku obce, pôsobiacich ako prirodzený domov zvieraťa. Pozorovateľovi pripomína diviaka, bizóna, alebo jednoducho vyhynutého pravekého tvora. Autorovi sa podarilo dosiahnuť symbiózu súčasného a dávno zabudnutého, spojením moderného sochárskeho tvaru a rytej kresby inšpirovanej farebnosťou i námetom pravekých jaskynných malieb. Drsné spracovanie povrchu plastiky a jej expresívna, no optimistická farebnosť korešpondujú s okolitým prostredím rozhádzaných kameňov.
Jaroslav Gaňa i Ryszard Kwak patriaci k strednej sochárskej generácii sa vo svojej tvorbe venujú popri iných umeleckých činnostiach pokiaľ je to možné komornej a monumentálnej voľnej kamennej plastike.
Obom sa úspešne podarilo nájsť a sochársky zhmotniť „ducha miesta,„ prispieť tak k osobitosti exteriéru obce. Dúfame, že druhým ročníkom sympózia sa nám úspešne podarilo potvrdiť jeho začínajúcu tradíciu.
Možno príklad takejto formy skultúrnenia a skvalitnenia verejného priestranstva obce zaujme a inšpiruje aj predstaviteľov mesta Čadce.
ZUZANA SÝKOROVÁ