na západe ide oči vyočiť. Mužov možno viac než Picasova veža zaujme prechádza po „molin ruž“, žienky si radi poplačú na drahými kostýmami, na ktoré by u nás museli šetriť dva roky. Ale aj západniari môžu u nás niekedy poriadne očiská vyvaliť. Do istej kysuckej dedinky zavítala cez uplynulú „hríbovú sezónu“ Talianka. Neveriacky pozerala na početných predavačov hríbov, ktorí stáli pri ceste. „A to u vás majú aj také malé deti povolenie na zber?“ Ukázala pritom na šarvancov vytŕčajúcich plné tanieriky a košíky. Tí začali hneď s „útokom“, pretože zistili, že seňora má cudziu značku na aute. „Nuž aké povolenie,“ hovorí jej staršia pani, ktorá si tiež vylepšovala obsah domácej kasy predajom. „Ideš do lesa, nazbieraš dubáky a či z nich uvaríš omáčku, či predáš, je tvoja vec.“ Na to im cudzinka vysvetlila, že u nich môžu zbierať len s platným povolením, rovnakým ako je napríklad na lov rýb. Zaň si takisto zaplatia príslušnú finančnú čiastku. Aby videla, aká je u nás demokracia, predavačka ju informovala, že v slovenskej hore si môže aj zadarmo zaspievať a vôbec si nemusí robiť problémy s hľadaním zariadenia, kam králi chodia peši. „Nech vidí, že je u nás ešte veľa vecí, za ktoré sa neplatí,“ uľavila si pri odchode Talianky kysucká babka.
Iveta Hažíková
