svojej kroniky, prichádza mi na um jeden známy výrok od slávneho maliara a vynálezcu Leonarda da Vinciho, ktorý kedysi povedal asi toto: „Niet pevnosti, ktorú by nebolo možné dobiť, okrem jednej jedinej, a tou je ľudská hlúposť.“ Je dobré, že si tento slávny výrok osvojil aj jeden z naj... divadelníkov a hercov Ján Werich... Toľko moja kronika. Teraz ju momentálne zatváram, ale mám v nej ešte jeden príbeh, ktorý síce nie je o hlúposti, ale o náhode. Viete, moji milí, čo je náhoda?
Neviem, skutočne vôbec ani netuším, koľkokrát som prechádzal cez Šturec, pretože je to veľmi nebezpečná cesta. Taliani to vyriešili tak, že spravili z kopcov tunely. A tam sa im prechádza jedna radosť... Nuž a cez ten Šturec, určite pochopíte, že do tisíc metrov nad morom nemá ďaleko, sa raz vracali naši kysuckí turisti. Z ktorého mesta boli, to neviem, viem len jedno, že na tzv. Pretekoch mieru získal v týchto kopcoch rozhodujúci náskok cyklista Suchoručenkov, jeden z najlepších športovcov na svete... Ale išli naši turisti, blížila sa noc, dokonca na vrchoch hrmelo a dokonca sa aj blýskalo; poviem vám, už boli hore na Šturci. Šofér, opäť som zabudol jeho meno, ale on si to určite pamätá, spomalil, rozopol si nohavice, pretože už v tej dobe sa nosili opasky, a zhlboka si vydýchol. Čo sa však nestalo! Auto do niečoho narazilo. Zastalo. Šofér, ktorý si už vtedy utiahol opasok – možno niektorí teraz ani opasky nepotrebujú– a znovu si vydýchol. Čo sa stalo? Nevedel to ani on, ani jeho žena, ani jeho tri deti. Auto chvíľu stálo, ba začalo horieť. A vtedy zbadali, že cez predné sklo auta im hľadí do očí – jeleň. Veľké oči, veľké parohy. Šofér, ktorého meno nepoznám, ale určite to prežil, sa pozrel do jeleních očí a zbadal, že zviera má vyplazený jazyk. Prepánakráľa, veď sme prešli zviera, pomyslel si otec, inak aj hlava rodiny. A zrazu zbadal, pretože paroháč bol na, ako sa hovorí, druhom svete, že mu horí auto. Našťastie neďaleko mali svoje pôsobisko pilčíci z Banskej Bystrice, ktorí ihneď k autu prišli a osadenstvo zachránili. Dokonca zahasili aj oheň. A čo sa napokon stalo s jeleňom? To nevedia ani poľovníci z Banskej Bystrice, ba dokonca ani z Oščadnice. A keby som to náhodou vedel, tak sa spýtajte môjho ujca. Veď ten mi celý príbeh porozprával. Pánboh mu tam daj ľahkú zem a ešte ľahšie odpočinutie...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
