sú hnojivami ľahko rozpustnými vo vode. Preto nimi hnojíme vtedy, keď rastliny momentálne potrebujú dusík (obyčajne na začiatku vývinu), pretože ináč by sa ľahko vyplavili a rastliny by ich už nemohli využiť. Teda nikdy nimi nehnojíme do zásoby. Používame ich vždy v menších dávkach častejšie a zapracúvame ich plytšie do pôdy. Veľmi vhodné sú na prihnojovanie počas vegetácie. Sú to fyziologicky alkalicky (zásadito) pôsobiace hnojivá, a preto sa používajú najmä na kyslejších pôdach. Liadok vápenatý obsahuje aj určité percento bóru, takže sa používa pri rastlinách náročných na bór, prípadne na prihnojovanie pôd alebo pri použití hnojív chudobných na bór.
Čpavkové hnojivá (síran amónny, amónne vápno, bezvodný čpavok a čpavková voda) sú pomalšie pôsobiace hnojivá. Pri zásaditej reakcii pôdy ich rastliny prijímajú lepšie ako pri kyslej. Týmito hnojivami možno hnojiť väčšími dávkami (ako liadkovými) na dlhšie obdobie, pretože čpavkový dusík sa tak rýchlo nevyparuje ako liadkový a nie je pri ňom ani veľké nebezpečenstvo prehnojenia dusíkom. Týmito hnojivami hnojíme najmä na jeseň a skoro na jar. Pri ovocných stromoch ich môžeme spolu s fosforečnými hnojivami použiť na jeseň. Čpavkové dusíkaté hnojivá pôsobia fyziologicky kyslo, a preto ich nepoužívame na kyslých pôdach. Bezvodný čpavok a čpavková voda sú vysoko koncentrovanými hnojivami a požívajú sa na prihnojovanie dusíkom vtedy, keď je v pôde veľký nedostatok dusíka alebo v zriedení na prihnojovanie počas vegetácie.
Hnojivá s obidvoma formami dusíka – liadkového i čpavkového, ako sú livosický a ostravský liadok, patria medzi pomaly a súčasne rýchle pôsobiace hnojivá. Dusičnanová forma dusíka v nich pôsobí rýchlo, kým amoniakálna (čpavková) pomalšie, a preto pri ich použití môžu rastliny prijímať prístupný dusík dlhší čas. Požívame ich teda jednak na začiatku vegetácie (buď pri sejbe alebo sadení), jednak aj počas vegetácie. Tieto hnojivá pôsobia fyziologicky neutrálne, takže sú vhodné takmer do všetkých pôd. Okrem toho obsahujú aj určité percento vápnika, takže sa môžu vlastne používať pre všetky druhy plodín.
Medzi dusíkaté hnojivá s kyanamidovou formou a amidovou formou dusíka patrí dusíkaté vápno a močovina. Dusíkaté vápno je pomalšie pôsobiace hnojivo a malo by sa požívať vždy na jeseň. Okrem hlavnej živiny dusíka obsahuje aj veľa vápnika, takže je vhodné len pre rastliny, ktoré si vyžadujú zásaditejšiu reakciu. Močovina s obsahom amidovej formy dusíka je pomalšie pôsobiace hnojivo. Je to veľmi koncentrované hnojivo s vysokým obsahom dusíka, ktoré sa používa najmä pre rastliny náročné na dusík.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
