ance uplatniť sa v domácom kysuckom regióne. Väčšina si preto hľadá prácu inde. Najčastejšie v Bratislave, prípadne za hranicami. Problém s nedostatkom stredného zdravotníckeho personálu majú napríklad v susednom Ostravsku. Sestry sa tam striedajú, mnohé odchádzajú za lepšími zárobkami do zahraničia. Iné dokonca opúšťajú zdravotníctvo úplne. S tvrdením, že sú finančne i spoločensky podhodnotené. O zdravotné sestry majú záujem aj pražské nemocnice. Nie všetky nezamestnané sestry z Kysúc si však môžu dovoliť odísť tak ďaleko od domova. Dôležitým predpokladom je nemať založenú vlastnú rodinu. Aj preto niektoré radšej využívajú možnosť v bližšej Karvinej či Ostrave. V čadčianskej nemocnici majú možnosť získať prácu skôr ako sanitárky. Čo sa týka sestier, zhruba od roku 1971 je tam stabilizovaný stav. Sestričky sa prijímali len v minimálnom počte. Situácia sa môže zmeniť po odchode starších ročníkov na dôchodok. V týchto dňoch prenikla na verejnosť správa, že sestry nie sú ktovieako nadšené s platením členského v komore sestier. Mnohé využili predtermín a zaplatili 800 korún. Nečudo. Od l. augusta sa totiž poplatok zvýši na 1850 korún, pričom členstvo v Komore sestier a pôrodnych asistentiek bude povinnosť. Tá sa doposiaľ týkala len sestier, ktoré pracovali u súkromných lekárov. Na Slovensku sa táto povinnosť dotkne asi 40 tisíc sestier. „Naša komora zdravotných sestier sa už dlho snaží presadiť. Jej snahou je pomôcť sestrám po odbornej aj právnej stránke. Vznikla na základe noriem EÚ. Prijal sa aj zákon o pôrodných sestrách a asistentkách. Pokiaľ mám informácie, naše sestry sú už v komore zaregistrované. Nájde sa pár výnimiek, ide možno o sestry na materskej dovolenke,“ povedala pre Kysucké noviny hlavná sestra nemocnice Milada Klusová. . V NsP v Čadci pracuje okolo 600 sestier. Tie ktoré pracovali v neštátnych zariadeniach, museli byť členkami. Ináč by lekár nedostal licenciu na vykonávanie súkromnej lekárskej praxe. Komora sa má podieľať aj na vzdelávaní“, dodala M. Klusová. (ih, vk)
