itatelia žiadajú o pomoc. Pokiaľ je to len trochu možné, snažíme sa vyhovieť. V liste, ktorý sme dostali sa píše: Som matkou 5 a polročného syna, ktorý vo svojich troch rokoch veľmi ťažko ochorel a bol mu diagnostikovaný nález na mozgu. Lekárskou komisiou bol uznaný, že je dlhodobo ťažko zdravotne postihnutý. Vyžaduje si zvýšenú starostlivosť. Tu začína môj problém. Bývame v rodinnom dome v Čadečke. Susedia majú veľkého psa, ktorý je agresívny na okoloidúcich a cez deň a dlho do noci veľmi hlasno šteká. Majiteľovi viackrát ušiel zo záhrady a pobehoval medzi domami. Syn nemôže večer zaspať, štekot psa ho budí aj v noci. Na viacnásobné upozornenia aj s predložením zdravotnej dokumentácie sused reaguje po svojom – nevšíma si ich. Zavolala som aj mestskú políciu, ale nič sa nevyriešilo. Po dvoch rokoch nadobúdam presvedčenie, že v našej demokratickej spoločnosti má zdravý pes väčšiu cenu ako choré dieťa. Zvieratá ochraňuje „Sloboda zvierat,“ choré deti asi nikto. Keď jeho rodič naberie odvahu a snaží sa zabezpečiť mu takú obyčajnú, ale pre jeho nalomené zdravie dôležitú vec, akou je nerušený spánok a bezpečie pred voľne pobehujúcim agresívnym psom, čaká ho nie pochopenie a pomoc, ale odsúdenie. Odsúdenie zatiaľ ešte zdravých ľudí – jeho susedov, podotýkam, všetko návštevníkov nedeľných bohoslužieb. Namiesto pochopenia, (veď dnes nikto nevie kedy ochorie on a jeho blízky), nasleduje urazenosť, hnev, ignorácia, ohováranie a v mojom prípade rozoberanie duševného stavu. Týmto ľuďom môžem odpovedať: Ak je v dnešnej dobe šialenstvom milovať svoje dieťa, aj keď je postihnuté, tak potom som šialená. Ale šialená bolesťou, ktorá sa ozve prvýkrát vtedy, keď bezmocne sedíte v nemocnici pri ťažko chorom dieťati. A ozve sa znova pri oznámení diagnózy na celý život, znovu s každou ďalšou chorobou, ktorá môže zhoršiť jeho stabilizovaný stav. Znova, keď dieťa nemôže každý večer zaspať a v noci sa pravidelne budí na štekot psa. Vtedy sa v mojej hlave roja všelijaké myšlienky. Napríklad ako môžu byť ľudia takí bezcitní. Myslím si, že premiestnenie psa za dom (aby sa tlmil hluk) a jeho večer o 20.00 hod. na noc (aby sme sa mohli vyspať), nemôže byť takou nesplniteľnou požiadavkou. Psovi to neuškodí a nám to veľmi pomôže. Chcem ešte dodať, že aj ja robím chyby. Pri ostatnom raze som sa neovládala a na arogantné správanie suseda som reagovala krikom a prianím podobných zdravotných problémov. Za svoje správanie sa mu ospravedlňujem a verím, že nás konečne pochopí.
Ľuba Prívarová,
Čadečka 196