Hnojenie rastlín má svoj význam - (3)
Mnohí záhradkári chovajú hydinu, zajace, sliepky, husi a iné drobné zvieratá. Trus týchto zvierat je oveľa bohatší na živiny ako maštaľný hnoj. Napr. trus hydiny obsahuje 2-5 % dusíka, 1-2 % fosforu, 1-2,5 % draslíka a až 4 % vápnika (podľa pôvodu). Ako vidieť, trus je plnohodnotným hnojivom, a preto by ho mali záhradkári v plnej miere využívať, najmä na hnojenie zeleniny.
Trusom môžeme hnojiť v každom ročnom období, a to buď tak, že ho rozhodíme rovnomerne po záhonoch a plytko zarýľujeme, alebo ho použijeme na hnojivú zálievku. Na 1m2 dávame 1-2 kg trusu. Na priame hnojenie ho však nepoužívame krátko pred sejbou alebo sadením, pretože by mohol popáliť mladé rastlinky. Preto ho tiež nepoužívame na list. Pri použití na zálievku dávame na 1 kg trusu 4-5 litrov vody, celú hmotu dobre premiešame a necháme stáť.
Na zálievku používame potom vodu sa usadeným trusom, v ktorej sú vyluhované živiny. Dbáme však, aby sme polievali len pôdu a nie rastliny. Takýto výluh trusu je veľmi dobrým hnojivom aj na kvetiny v črepníkoch. V tomto prípade však treba trus nechať s vodou dlhšie kvasiť, a potom výluh ešte riediť vodou.
Popol
Popol vzniká po spálení dreva a uhlia. Popol z uhlia obsahuje len veľmi málo živín, preto na hnojenie neprichádza do úvahy. Keď ním chceme hnojiť, musí byť dobre uležaný a prevetraný. Používame ho len na zľahčenie ťažkých zlievaných pôd. Môžeme ho pridať do kompostu, ktorý chceme používať na hnojenie ťažkých pôd.
Popol z dreva však obsahuje veľa vápnika i draslíka, a preto ho možno výhodne požiť na prihnojovanie do pôd chudobných na tieto živiny alebo pri použití hnojív s nízkym obsahom draslíka a vápnika. Na 1 m2 možno použiť najviac 0,2 kg popola z dreva, ktorý sa rovnomerne na jeseň rozhádže po pozemku a potom zarýľuje. Obyčajne sa to robí tak, že sa používa súčasne s inými na jeseň zapracúvanými hnojivami, treba však dohliadať na jeho rovnomerné rozdelenie a nepredávkovanie.
Zelené hnojivo
Zelené hnojivo predstavujú vlastne rastliny, ktoré na pôde pestujeme za účelom ich zapracovania do pôdy, teda na hnojenie zelenou hmotou. Takéto hnojenie má veľmi priaznivé účinky na pôdu. Preto sa tiež používa pri zlepšovaní pôdy alebo zvyšovaní jej úrodnosti (napr. pri príprave pôdy na založenie záhradky, únave pôdy, vyčerpaní pôdy jednostranným pestovaním rovnakých druhov alebo dlhoročným využívaním). Zelená hmota zapracovaná do pôdy (pravda nezapracúvame len nadzemnú zelenú hmotu, ale aj korene) obohacuje pôdu o organické látky, čím sa podporuje tvorba humusu a mikrobiálna činnosť pôdy. Okrem toho korene rastlín pestované na toto hnojenie prekyprujú pôdu, prevzdušňujú ju a svojou činnosťou ich výlučkami podporujú tvorbu hrudkovitej štruktúry. Niektoré rastliny pestované na hnojenie zelenou hmotou (bôbovité) obohacujú pôdu dusíkom, ktorý prijímajú pomocou hrčkotvorných baktérií zo vzduchu. Korene lucerny, no aj iných siahajú zasa veľmi hlboko do pôdy, kde prijímajú hlbšie vyplavené živiny (najmä vápnik), privádzajú ich do vyšších vrstiev a tak vlastne po ich zapracovaní sprístupňujú tieto živiny pre ostatné plytšie koreniace rastliny.
Na hnojenie zelenou hmotou sa najčastejšie a najvhodnejšie používajú miešanky ďatelinovín a tráva. Prednosťou ďatelinovinotrávnych miešanok je to, že okrem výhod bôbovitých rastlín zväzkovité korene tráv pôsobia aj na vyššie vrstvy pôdy, a takto sa vytvára aj veľa nadzemnej hmoty, zarýľovaním ktorej sa dostáva do pôdy veľa organických látok. Ako teda vidíme, toto hnojenie má okrem hnojivového účinku aj melioračné účinky.
Radí Vám Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca