. Máriou Húšťavovou
Aký bol začiatok sezóny v Kysuckom skanzene?
Sezónu v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke sme otvorili l. mája jedným z prekrásnych jarných zvykov z oblasti ľúbostnej mágie – stavaním mája. Ide o krásny zvyk, keďže v predvečer l. mája dávali mládenci svojim vyvoleným najavo svoju lásku. Bolo krásne počasie, takže návštevníci si prišli na svoje. Pekný program pripravila Folklórna skupina z Čierneho. Musím pochváliť dobrú spoluprácu s požiarnikmi z Novej Bystrice, ktorí nám už tradične chodia postaviť máj. Dúfame, že nám ho prídu aj „zvaliť“.
Na aké podujatia sa môžu návštevníci tešiť v tejto sezóne?
Pripravili sme 26 podujatí, ktoré sa budú dopĺňať. Napríklad 25. mája sa pripojíme k programu Dňa úzkorozchodných železníc. Očakávame návštevu fanúšikov úzkorozchodných železníc takmer z celej Európy. Podujatie organizuje medzinárodný klub, ktorý sídli v Budapešti. Jeho členovia postupne navštevujú všetky úzkorozchodné železnice. Ďalej
chceme prezentovať cyklus „Ako sa rodí chlieb“. Mnohí mladí ľudia, ktorí bývajú v meste, v panelákoch, nevedia, ako vlastne taký chlieb vzniká. Možno poznajú, ako ho pečú pekári, ale už nie, čo tomu predchádza. Za starých čias boli zimné večery vyplnené aj tým, že sa obilie „obieralo“. Vyhadzovala sa z neho špina, kúkoľ, plevy. Zostávalo čisté obilie, ktoré si potom roľníci siali. Tiež sa predsúšalo v trúbach na plechoch, potom sa mlelo na žarnovách. Napokon sa piekol chlieb. Tieto tradície by sme chceli oživiť v pamäti našich ľudí. Pripravujeme aj cyklus remesiel – „Remeslo má zlaté dno“, „Vandrovné remeslo“, „Jarmok ľudových remesiel“ a ďalšie. Sme radi, že sa remeslá oživujú. Zručnosť našich ľudí je odveká, treba ju len podchytiť a využiť. Keď sa vrátim k veľkonočným sviatkom, v Kysuckom múzeu v Čadci napríklad vystavovalo 30 žien, ktoré sa naučili drôtovať vajíčka a zdobiť ich rôznymi technikami. Čo sa týka ďalších akcií v skanzene, nezabudli sme na pracovné zvykoslovia spojené s piesňami a určitým obradom. Pôjde o „Ľanovú nedeľu“, „Kuchyňu starých materí“, „Na svätého Jána“ a ďalšie. Predstavíme krásne zvyky, ktoré si naši ľudia udržiavali a udržujú aj vďaka folklórnym skupinám. Keďže žijeme na rozhraní Čiech, Slovenska, Poľska, v programe „Pozdrav od susedov“ sa predstavia tiež skupiny zo susedných krajín. Najväčším podujatím budú „Ospievané Beskydy“. Uskutoční sa aj púť, ktorá bude spojená s cirkevným sviatkom Sedembolestnej Panny Márie. Aj keď sa brány zatvárajú 30. októbra, sezónu ukončíme 27. októbra programom „Rozlúčka s babím letom“. Ani tento rok nebude chýbať oslava Medzinárodného dňa detí. Rovnako ako po iné roky veríme, že rodičia si prídu so svojimi deťmi zasúťažiť a strávia na tomto mieste pekný deň.
Samozrejme, že realizáciu všetkých týchto podujatí i činnosť múzea ovplyvňujú finančné prostriedky. Určite aj vy pociťujete ich nedostatok.
Zatiaľ podľa rozpočtu máme vykryté mzdy, odvody a časť energií. Už sme si však zvykli, že programy musíme realizovať buď sponzorskou formou, musíme si zarobiť, alebo zohnať peniaze nejakým iným spôsobom. Napríklad zmluvou o reklame, činnosťou v spolupráci s nejakými ďalšími nadáciami, organizáciami a podobne. Zatiaľ sa nám to darilo. Dúfajme, že to tak pôjde aj ďalej. Predpokladáme, že zarobíme aj na vstupnom. Tento rok sme vzhľadom k zvýšeniu ceny energie zvýšili cenu vstupného na železničku na 50 a 25 korún, do skanzenu na 30 Sk a 15 Sk. Vlani sa nám podarilo prekročiť miliónovú magickú hranicu príjmov zo vstupného. Dúfame, že sa nám to podarí aj tento rok. Považujeme za husársky kúsok, že sa nám v takejto zlej finančnej situácii podarilo zachrániť niekoľko kusov zbierkových predmetov, ktoré už nenávratne miznú v teréne. Keďže ľudia ich už nechcú dávať zadarmo, niečo sme museli kúpiť. Na nákup sme vyčlenili 80 tisíc korún. Takmer tretinu zbierkových predmetov v múzeu sme nadobudli za posledných 5 rokov. Myslím si, že je to veľký úspech. V tomto roku budeme zapisovať prírastkové mince, ktoré sme už vystavovali a chystáme ich opäť ukázať návštevníkom. Ide o ďalšie obohatenie zbierkového fondu. Treba nám ešte spracovať časť modrotlačových foriem. Tým, že sa sťahovali depozitáre, múzeum posledných 5 rokov prežíva obrazne povedané „sťahovanie národov“. Samotná správa múzea sa sťahovala dvakrát, zároveň sme sťahovali všetky depozitáre. Ale malo to svoj význam. Všetky zbierky, až na spomínané modrotlačové formy, máme spracované.
Ktoré problémy musíte riešiť prioritne?
Máme pred sebou ďalšie neodkladné úlohy. Zväčša sa točia okolo skanzenu a kaštieľa Radoľa. V kaštieli musíme opraviť strechu. Žiaľ, za posledné štyri roky sa nám nepodarilo zohnať peniaze. Ale je skutočne nutné, aby sa strecha opravila a nejakým odvlhovacím systémom zabránilo zlievaniu vody po múroch. Robí to veľkú šarapatu. V skanzene máme už tradične problémy so zosuvmi. Ak dostaneme to, čo bolo rozpočtované, mali by sme na odstránenie škôd po zosuvoch použiť asi 7, 4 milióna korún. Zima, aká bola tento rok, nenechala na pokoji ani nás. Spadla nám strecha na provizórnom depe. Priznám sa, že každú chvíľu sme to čakali, pretože depo sa postavilo provizórne a nadišiel čas, kedy ho bolo potrebné zrekonštruovať. Poškodilo nám aj mobiliár. Máme dohodu, že časť mobiliáru bude opravovať nadácia „Krúžok romantikov úzkorozchodných železníc“. Pri oprave železničky nám pomáhajú už sedem rokov. V súčasnosti pôjde o dva menšie vagóniky.
Veľmi si vážime aj pomoc železničiarov zo žilinského okruhu, zvlášť z bývalej čadčianskej traťovej dištancie. Už viacej rokov nám vychádzajú v ústrety. Vďaka všetkým týmto ochotným ľuďom budeme mať čo zanechať našim budúcim generáciám“.
Iveta Hažíková
Snímky: autorka a archív KM
