rokoch 223-230. Ktovie, či ho na túto funkciu predurčila láska k vínu omšovému alebo iná spojitosť s týmto mokom. Aj keď na Kysuciach sa pestovaniu vinohradov nevenujú, vínka si Kysučania veru radi upijú. Na území Slovenska má vinohradníctvo dlhoročnú tradíciu. Napríklad už k povinnostiam rímskych posádok na našom území patrilo sadenie vínnej révy. Starí Slovania vedeli doceniť vzácnosť vína. Veď tri z prvých modlitieb z 9. storočia boli venované práve vinohradníctvu. Jednu sa naši predkovia modlievali pri zakladaní vinice, druhú pred oberaním hrozna, tretiu pred kvasením úrody. Vinohradníci sa združovali do bratstiev sv. Urbana a uctievali ho v kaplnkách so sochami patróna. Slúžili sa pri nich bohoslužby, sošky Urbana sa zdobili rozvinutou vínnou révou a k jej nohám sa kládli nádoby s vínom. Slávenie Urbana sa tradične spájalo s veselicou. Po omšiach sa najmä mládež zabávala pri muzike, víne a dobrom jedle.
Veselenie na Urbana dokonca neprekazil ani dážď. Práve mrholenie v tento deň veštilo mnoho vína. Chladnejšie počasie v máji gazdom už tradične vyhovovalo, veď sa riadili heslom: studený máj, v stodole raj.
Takže v piatok, milí Kysučania, sledujte pozorne počasie. Ak nebo zaplače, máme sa na čo tešiť. Vína bude dostatok, a potom aj rok azda veselší. (iva)
