le aj pasieme oči
Konzumný spôsob života nás núti vybočiť zo zaužívaných koľají a prispôsobiť sa súčasným trendom. Týka sa to aj nakupovania. Kým po roku 1990 sme chodili do blízkeho zahraničia do supermarketov ako na kultúrne predstavenie, stačilo, aby prešlo pár rokov a nemusíme chodiť ďaleko. Takúto kultúru máme aj doma.
Bratislava a niektoré väčšie slovenské mestá sú oproti severu Slovenska vo výhode. Stoja v nich respektíve na ich okraji aj také supermarkety, kde možno nakupovať za výhodnejšie ceny ako inde. Na dolniaky to však Kysučania majú ďaleko, a tak cieľom ich nákupných ciest býva zväčša susedné Poľsko a Morava. V obrovských nákupných centrách nakupujeme preto, aby sme ušetrili. Efekt však býva častokrát opačný. Popri službe, ktorú nám supermarkety ponúkajú v podobe zaujímavých cien, pestrého výberu či možnosti zásobiť sa na celý mesiac, pretože cestou zo zamestnania máme tak akurát čas kúpiť v malej predajničke chlieb či pečivo, tam na nás číha aj nejaké to nebezpečenstvo. Z regálov na nás útočí množstvo tovaru, široký sortiment výrobkov a napokon i dobré ceny. Vlastne všetko, o čom sme hovorili a nazvali to dobrou službou. Ide teda o dvojsečnú zbraň. Uvažujeme: taký lacný syr u nás nekúpim, kúpim ho radšej viac. Aj tie horalky majú dobrú cenu, vezmem celý kartón. Popri veciach, ktoré sme mali v pláne nakúpiť, sa nám do košíka votrie mnoho ďalších, ktoré sme vlastne ani nepotrebovali. Stane sa tak, že nakúpime prebytok potravín, ktoré potom chceme silou mocou skonzumovať, alebo z nich časť neskôr i tak vyhodíme. A ani nepočujeme plač drobných obchodníkov, ktorým zo dňa na deň redne kšeft. A lepšie to už určite nebolo, pretože v ich prípade už lepšie bolo.
Výstavbu super a hypermarketov vítame. Popri nákupoch popasieme aj oči a zdá sa nám, že toľké množstvo tovaru azda ani nie je v ľudských silách spotrebovať. Možné to však je. Výrobcovia a obchodníci však stavili presne na to, o čom hovoríme. Takže, ako je to vlastne s tým šetrením?
IVETA FROLKOVÁ
