hami pochovali basu a poriadne sa vytancovali, malo zavládnuť obdobie pokoja a tichosti. Ale horkýže je na svete pokoj a ticho! Len čo zapnete televízor, ktorému hovorím debňa, vidíte tam samé nepokoje, štrajky a zabíjanie, ba dokonca aj irackú krízu. Ale figu borovú je to kríza, toto sa podobá na vojnu... Aj my so starou sme si počas fašiangov zamaškrtili na pečenej húske aj trúnku sme si dali – samozrejme, pri hostine nesmeli chýbať deti s vnúčatami. Stará sa teraz častejšie modlí, vraj aj za tých vojakov, čo sú vo svete, nuž a ja chodievam zasa do záhrady, obzerám stromy, strihám im konáre a robím frizúru. Pálenky sa počas pôstu nedotknem, to som si dal taký záväzok, z fľašky obliznem, až keď príde oblievačka. Už sa nemôžem dočkať...
Záväzky sú dobrá vec, len sa ťažko plnia. To si aj Oskár z našej dediny kedysi dávnejšie dal také predsavzatie, že nebude piť. Veru, už to s ním išlo dolu vodou, aj v robote poukazovali jeho spolupracovníci, ktorí neboli síce o nič lepší ako on, ale obeť si treba nájsť, na to, že máva častejšie vypité a je lenivejší. Je pravda, Oskárovi podrástlo bruško, asi bolo na vine pivko, ktoré mal rád. A tak si náš chlapík dal to chvályhodné predsavzatie, lebo už aj stará od neho bola odišla, nemohla s ním vydržať.
Najlepší čas na polepšenie sa je práve pôstne obdobie. Aj Oskár tak hútal. Aby si vytrénoval vôľu, povyťahoval zo špajze a komína zásoby jediva a poukladal ich do kuchyne. Z pivnice potom povynášal víno, asi päťdesiat fliaš. Druhú päťdesiatku už stihol vydrúliť. Takto si zapratal kuchyňu samými dobrotami a pozeraním na ne sa mučil, trápil, cvičil svoju vôľu. Oj, veľké to boli muky, nekonečné trápenie! A vôľa? Tá sa spočiatku držala, no postupne začala ochabovať, pretože do Oskárovej hlavy sa zahniezdil červíček pochybnosti a začal rásť.
Už-už sa zdalo, že Oskár to mučenie a trápenie nevydrží, keď jedného krásneho popoludnia niekto zaklopal na jeho dvere. No bisťu! Čo teraz? Kuchyňa bola plná jedla a pijatiky a do toho návšteva! Otvoriť, neotvoriť... Keď napokon otvoril dvere, skoro spadol z nôh. Na dvore stáli jeho milí spolupracovníci a ryšavá Hermínka mu podávala kyticu kvetov. Blahoželala mu k narodeninám. Pri cvičení vôle na ne zabudol.
Oskár všetkých pozval dovnútra. Nastala hostina. Či sa vskutku vydarila, to už nechám na vaše posúdenie.Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová