elý rok
Kysuce – Aj keď pre mnohých sa Amerika stala vzorom a tamojší životný štýl symbolom raja na zemi, predsa len nie všetko doletí do takých vzdialených kútov ako sú Kysuce. Aj preto l. apríla na Deň vtáctva, ktorý v Amerike oslavujú ako Deň ranného štebotania, nebudú „našinci„ vychádzať do parkov a záhrad, aby sa kochali vtáčím spevom. Skôr si klasicky skontrolujú obsah svojich peňaženiek a budú už dopredu rozmýšľať, čím a za čo zásobiť špajzy na blížiace sa veľkonočné sviatky .Aj v tejto napätej atmosfére si však viacerí zachovajú zmysel pre humor a nezabudnú na sviatok figliarov. V Čadci sa nám síce podarilo nájsť zopár ľudí, pre ktorých sa humor stal životným korením, viacerým však úsmev už dávno vymizol z tváre. „Myslím si, že najväčšími figliarmi sú naši politici. Robia si z nás srandu celý rok„, hovorí 65-ročný Peter B. z Čadce. Čo povedať na to, že sa bude oveľa viac platiť za lieky, dokonca nám chcú opäť vyrubiť poplatky za rozhlas a televíziu? Aspoň dnes na l. apríla by nám mohli povedať niečo optimistické. Kto má počúvať stále tie správy o tom, ako na nič nie je a nebude? Vždy pred voľbami sa sľubuje to i ono. Ale neprestalo platiť: Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. A opaku sa ja už asi nedožijem,„ skonštatoval smutne. „Z koho si vystrelím? Pravdepodobne zo svokry, ktorá býva s nami v spoločnej domácnosti,„ prezradil nám vopred 37-ročný Ján. Š. z Čadce. „Stále lamentuje, že má málo peňazí. Poviem jej, mama, neplačte, dôchodcom pridajú od nového mesiaca po tisícke. Kvôli tomu, že sa blíži koniec sveta, vláda siahla po „rezerve„ a pustí ju do obehu. Je totiž nahluchlá, a tak pri počúvaní správ jej musíme tlmočiť slová hlásateľov. Pritom strojček do uší si dať nechce, pretože ho podľa nej nosia len stareny. A ona sa ešte cíti byť mladou. Tento žart nám vydrží dovtedy, kým nepríde poštárka s „mesačnou rentou„. Určite to prvá schytá ona. Ja sa vyhovorím, že situácia vo svete sa obrátila k lepšiemu, a tak treba opäť šetriť.„ Dosť drastický žartík si na kolegu vymysleli v istej firme na Kysuciach. „Tlačí sa šéfovi s prepáčením, viete kde. Teraz má ísť jeden z kolektívu na zahraničnú služobnú cestu. Vytlačili sme na počítači správu v angličtine, že zahraničná firma si vybrala práve jeho. Už sa tešíme, ako s tým ráno bude utekať za šéfom. Určite si na nás vyleje zlosť. Ale môžeme sa našťastie vyhovoriť na prvý apríl„....
Iveta Hažíková
