Poteší nás, keď ide o tie, nad ktorými sa zasmejeme a aspoň na chvíľu zabudneme na tie tienisté stránky života. Do našej rubriky nám napísal svoj zážitok aj Alojz G. z Čadce.
“Niekto zazvonil pri dverách. Otvoril som – bola to poštárka. Nič nezvyčajné, až na to, že ju vidím len vtedy, keď príde s dôchodkom, alebo na veľké sviatky prinesie pohľadnice od príbuzných. Tentokrát však doniesla balíček. Pozrel som sa, či dobre vidím. Bolo na ňom moje meno. Chcela odo mňa podpis, že som zásielku prevzal, a potom ako prišla, tak odišla – s výťahom,“ hovorí pán Alojz. Keď rozbalil zásielku, zistil, že je od istej spoločnosti, ktorá mu posiela knihu, za ktorú má zaplatiť šesť stoviek. Priložená bola aj poštová poukážka. Tiež list, v ktorom mu oznamujú, že ako dobrému zákazníkovi mu posielajú ako darček dva nože a cédečko s poslednými hitmi. Pán Alojz začal premýšľať. Aj keď netrpí sklerózou, za živý svet si nevedel spomenúť, že by si objednal knihu, ktorá mu prišla. Ako správny Kysučan, ktorý má rozum na pravom mieste, sa rozhodol. Knihu zabalil do balíčka, vypísal poštovú poukážku a vrátil spoločnosti. A nožíky i cédečko si nechal. Veď išlo o darček, no nie?
