V máji, a to mi určite dáte za pravdu, je najkrajšia záhrada. Vonia kvetenstvom a šťavou. Potulujú sa po nej včely a nemotorné čmeliaky. Pod nohami šuští mladá tráva. V záhrade sa vždy rozplývam. Privriem oči a predstavujem si, ako sa v priebehu roka postupne mení – v lete sa napĺňa, v jeseni dozrieva. Nuž a v zime sa už hreje čerešňovica, jablkovica, hruškovica i slivovička. Ale spomínam si tiež na časy mladosti, keď sme sa so starou večermi bozkávali pod jabloňou a ja som jej šuškal do uška, že je jediná na tomto svete, čo je aj pravda, lebo doteraz sa spolu trápime. Veru, akoby to už ani pravda nebola...
Tá láska má mnohoraké podoby. V kronike mám zapísaný príbeh, ktorý zažil môj starý otec. Vtedy bol ešte len školopovinným deckom. Bývali v drevenici – bez komína. To tuším kráľ Matej vymyslel daň od komína, nuž niet divu, že práve vtedy zmizla zo strešenia väčšina týchto murárskych výtvorov. Ľudia neradi platia za kadejaké prkotiny. Vskutku, keď sa v dome kúrilo, dym zaplnil celé podkrovie, celú povalu a potom sa pomedzi škáry a otvory kudlil von. Malo to svoje výhody. Stačilo na povalu zavesiť slaninku alebo klobásy a do týždňa bolo pekne vyúdené... Ale o láske sme chceli hovoriť. To môj starý otec ako fafrnok už vedel šúľať cigarety a fajčiť. Aj jeho súrodenci a kamaráti z okolia sa tak naučili. Do papierikov šúľali najmä vysušenú papraď alebo borievky. Štípali ako čert.
Raz si tiež chceli potajomky pobafkať, nuž vyliezli na šopu, kde bolo uskladnené seno pre kozu. Pousádzali sa do kruhu ako indiáni a strčili si do úst pripravené cigarety. Začali si ich jednu po druhej pripaľovať. Ťahali, kašlali, vyfukovali dym a znovu a znovu. Ten čmud sa začal vo vnútri zhromažďovať, ba už aj prenikal cez strechu. To už nevydržal najstarší brat starého otca Pišta, ktorý bol práve vtedy ukrytý v sene aj so svojou frajerkou Eliškou. Vyskočil z ležoviska a spustil na fajčiarov náramný krik. Ba poniektorým sa ušlo aj zopár buchnátov po chrbte. Hneď zliezali jeden po druhom dolu rebríkom. Medzitým po dvore prechádzala starého otca mater. Keď videla, že sa zo šopy dymí, spustila: “Horííí, ľudia, horííí...!“ Vtedy sa oproti nej vyhrnuli hlavní vinníci. Hneď sa, koťuhy, snažili situáciu využiť vo svoj prospech. Povedali materi, že to sa v sene váľajú Pišta s Elišou a fajčia. Nelenila tá, chytila metlu a oboch milencov ňou poriadne vyobšívala rovno po chrbtoch!Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
