Tie sú však čoraz častejšie vystavené útrapám tohto sveta. Denne nás šokujú správy o vrahoch, pedofiloch. Aj na tie najmenšie číhajú nástrahy dnešnej doby. Aj v našich novinách sme minulý rok písali o “podnikateľoch“, ktorí si vylepšovali svoje bankové konto nakrúcaním detskej pornografie. Hercami boli aj malé deti. Pýtame sa, čo sme to za ľudia? Kedysi nebolo ani “krkavčích matiek“. Koľko ich je dnes? V kontajneroch bezdomovci nachádzajú telíčka novorodencov zabalené v igelitkách, do nemocníc privážajú záchranky dlhodobo týrané deti. Kysuce boli známe mnohodetnými rodinami. Nezriedka sa žena, ktorej muž sa túlal po svete, starala sama o desať i dvanásť ratolestí. Každému sa ušlo chlebíka i materinskej lásky. Aj v čase najväčšej biedy matka lamentovala a žialila, keď jej chudorľavého synčeka či dcérku povolal Pán Boh. Deti boli pre ženu najväčším pokladom a darom. Dnes sú rodiny na tom finančne oveľa lepšie. Niektorých frustrovaných rodičov z podnikateľských kruhov však často zaujíma iba to, ako znásobiť zisky. Nezostáva im čas venovať sa im. Zostávajú napospas vlastnému svetu. Na otázku, čo je to rodinné šťastie, by vám len ťažko vedeli odpovedať. Sú rady, keď si aspoň občas otec s matkou nenadávajú a nevykrikujú, koľko kto zarobí na domácnosť a čo ktorý z nich musí kvôli “decku“ obetovať. Nezabúdajme, že si zo svojich rodičov berú príklad. Ako tvrdil Wilde, začínajú tým, že svojich rodičov milujú, neskôr ich posudzujú, a zriedkakedy, ak vôbec niekedy, im odpúšťajú to, čoho sa na nich dopustili. Dnes v utorok si pripomenieme ich sviatok. Do detskej duše ešte nie je také zložité nahliadnuť. Možno ju potešiť pohladením, povzbudením a prejavením našej lásky. Nielen v tento deň, majme ich radi celý rok. Malo by im patriť nielen nebeské, ale i pozemské kráľovstvo...