Mesiaca. Sú ešte vzácnejšie úkazy, ktoré nastávajú raz za niekoľko desaťročí. Napríklad meteorický dážď, polárna žiara či jasná kométa. A sú nebeské úkazy, ktoré nevidel ani jeden človek, ktorý dnes žije na našej planéte. Jedno takéto supervzácne predstavenie prebehne v utorok 8. júna 2004 a bude pozorovateľné aj od nás. Z Európy, Afriky a Ázie bude tento deň počas šiestich hodín pozorovateľný prechod Venuše cez slnečný disk. Naposledy sa toto udialo pred 122 rokmi, v roku 1882.
Pozorovanie prechodu vnútorných planét slnečnej sústavy (Merkúr, Venuša) cez slnečný disk malo v minulosti pre poznanie mimoriadny význam. Začiatkom 17. storočia boli vďaka Johannesovi Keplerovi známe základné zákony pohybu telies v slnečnej sústave (tzv. Keplerove zákony). Pomocou týchto zákonov a pomocou pozorovaní planét sa dala zistiť ich obežná doba a ich pomerná vzdialenosť.
Keplerov tretí zákon umožňuje odhadnúť relatívnu veľkosť slnečnej sústavy, no neposkytuje žiadnu mierku. Ak sa určí vzdialenosť jednej planéty, všetky ostatné vzdialenosti je možné vypočítať. Vzdialenosť sa dá zistiť napr. určením tzv. slnečnej paralaxy. Slnečná paralaxa je uhol, pod ktorým by sme videli zo Slnka polomer Zeme, čo je ekvivalentné vzdialenosti Slnko - Zem. Určením absolútnej vzdialenosti Slnko - Zem vieme určiť vzdialenosti ostatných telies.
Túto skutočnosť si ako prvý uvedomil práve Kepler, ktorý predpovedal prechod Merkúra na 7. 11. 1631 a prechod Venuše na 7. 12. 1631, prechodov sa však nedožil. Taktiež zistil, že prechody Venuše sa opakujú zhruba každých 120 rokov. (Aby sme boli presní, prechody Venuše cez slnečný disk sa opakujú po 121.5 rokoch a 105.5, pričom každý prechod je zdvojený, druhý nastáva o 8 rokov po prvom.)
Prvú príležitosť pozorovať tento úkaz mal francúzsky astronóm Pierre Gassendi, ktorý pozoroval v roku 1631 prechod Merkúra. O mesiac neskôr sa pokúsil pozorovať aj prechod Venuše, ale neuspel, úkaz z Európy bol prakticky nepozorovateľný.
V minulosti sa prechody Venuše udiali nasledovne: 7.12.1631, 4.12.1639, 6.6.1761, 3.6.1769, 9.12.1874, 6.12.1882. Najbližšie prechody budú: 8.6.2004, 6.6.2012.
Z historicky najdôležitejších prechodov treba spomenúť dva.
Ten prvý nastal v roku 1761 a v tom období bola už rozpracovaná metóda, ktorú navrhol Edmund Halley, ako pri prechode Venuše cez slnečný disk určiť vzdialenosť Zeme od Slnka. Halley sa pozorovania už nedožil, ale realizovala ho široká astronomická komunita. Expedície za pozorovaním sa konali na veľkej časti Zemegule, boli však skomplikované sedemročnou vojnou.
Druhý významný úkaz nastal v roku 1769. Významný preto, lebo na výsledkoch pozorovania sa významnou mierou podieľal aj rodák zo Štiavnických Baní, Maximilián Hell. Hell pozoroval prechod už aj v roku 1761, pozorovanie v roku 1769 prinieslo však oveľa kvalitnejšie a presnejšie výsledky. Je paradoxom osudu a okolností, že tieto jeho pozorovania, najpresnejšie do tých čias, boli neskôr značne znevážené a kritizované. Až neskoršie pozorovania a presné výpočty Newcomba (19.st.) dali Hellovi za pravdu. Za pozorovanie prechodu Venuše bol Hell prijatý za člena dánskej Akadémie vied.
Ostatné pozorovania prechodov Venuše možno stručne zhrnúť konštatovaním, že nepriniesli očakávaný výsledok. Veľké chyby boli spôsobené slabými znalosťami zemepisnej dĺžky, nepresným určením času a tzv. javom čiernej kvapky, ktorý vzniká pri dotyku disku Venuše a Slnka a komplikuje určenie vnútorných kontaktov.
Prípadných záujemcov pozývame na pozorovanie prechodu Venuše do areálu Kysuckej hvezdárne alebo na Palárikovu ulicu v Čadci.
V prípade, ak chcete tento úkaz pozorovať sami buď voľným zrakom alebo pomocou ďalekohľadu, nezabúdajte, že musíte mať zrak chránený kvalitným filtrom. Inak si ho môžete trvalo zničiť.
Autor: Ján Mäsiar