Kdeže sú časy, keď sme z reklám poznali len bubnujúcu varešku na čiapku kuchára z Vitany alebo tú, že "dnes u nás bude na večeru pstruh dúhový".
Záplava reklám nás dnes takmer unavuje. A vytáča, keď na komerčných televíznych staniciach preruší vysielanie v tých najnapínavejších okamihoch. Dospelí sa, síce s námahou, ale predsa dokážeme brániť útokom výrobcov, ktorí pôsobivo ovplyvňujú naše chuťové poháriky, estetické cítenie a vnucujú nám pocit, že práve tú vec, ktorú vidíme v televízii, nevyhnutne potrebujeme.
Horšie je to však s deťmi. Tie si v malých hlavičkách ťažko usporiadajú, že ide o návnadu, pomerne obratne hodenú do rodičovských peňaženiek. Vidia krásnu hračku či nový nanuk alebo čokoládu a jednoducho ju chcú, lebo všetci o nej hovoria. Samozrejme, že tie z lepšie situovaných rodín to, čo chcú, obyčajne dostanú, lebo rodičia si to môžu dovoliť. A samozrejme, že sa pochvália deťom, ktorých rodiny na to nemajú. A ešte jedno samozrejme. Buď u nich stúpnu na cene alebo vzbudia nenávisť. Tú však deti často obracajú aj voči rodičom, pretože ich vinia za to, že nemajú to, čo iné.. Žiaľ, situácia, najmä na vidieku je taká, že rodičia majú problém vyžiť od výplaty do výplaty. To však deti, ani výrobcov s bombastickými reklamami nezaujíma.